Dar noci

18. Kapitola

Theo sa jej pozrel do očí a potom mu pohľad skĺzol na jej krk, kde jej pulzovala žila. Theo ucítil ako sa mu začínajú predierať tesáky. Zhlboka sa nadýchol, znovu sa pozrel Alice do očí.

„Alice, musíme prestať." Nakoniec povedal smutne Theo, cítil že ak by pokračoval stal by sa neovládateľný. Alice sa mu pozrela do očí, usmiala sa a pohladila ho po tvári.

„Ja ti verím. Viem že mi neublížiš."

„Ja sa neovládnem Alice. Môžem ťa zabiť a to by som si neodpustil." Smutne vydýchol a ľahol si na posteľ, otočil sa k Alice tak aby jej videl do tváre zobral jej ruku a pevne ju začal zvierať v dlaniach. Alice bola sklamaná ale vedela že Theo má pravdu ak by sa jej niečo stalo, rada by ho mučila a Zach by si to určite veľmi užíval. Chvíľu len bez slova ležali v posteli, potom sa Alice zadívala na Theovú ruku, kde mal znak zakladateľov.

„Bolelo to?" Spýtala sa Alice a jemne mu prechádzala po ruke. Theo sa pozrel na svoju ruku.

„Zažil som aj väčšiu bolesť." Povedal Theo, ktorý si vydýchol akoby to prežíval znova.

„Upírom si sa stal dobrovoľne?" Alice sa ho na to chcela spýtať už veľmi dávno ale cítila že teraz je tá správna doba.

„Nie, nechcel som byť upír, stalo sa to náhodne." Alice sa zamračila a pozrela na Thea, chcela vysvetlenie. Theo sa na ňu pozrel a začal spomínať na deň, ktorý mu zmenil život.

3. 9. 1868 v sídle Comerovcov sa chystala veľká oslava. Theodor Comer, jediný syn Charlesa a Jasmin Comerových, dovŕšil devätnásť rokov svojho života. Na túto oslavu bolo pozvané celé mesto. Nechýbal tu jediný člen rady, všetci sa tu zišli aby mohli popriať mladíkovo všetko dobré do života. Okrem oslavy narodením, sa chytal ceremoniál prijatia Theodora do rady zakladateľov. Mladý muž mal strach, sedel vo svojej izbe a čakal kým ho prídu zavolať aby sa začala jeho oslava a prijatie. Vtedy niekto zaklopal na dvere. Theodor spozornel a zadíval sa na dvere. Vo dverách sa zjavila mladá služobná.

„Pane, už je čas." Oznámila mu služobná. Theodor prikývol a išiel do haly, kde na neho všetci čakali. Vstupná hala bola plná ľudí, boli tam známe aj neznáme tváre. Oproti dverám bol pripravení menší stolík, okolo neho stáli jeho rodičia a zakladatelia. Jeho srdce mu bilo ako o život. Mal strach, no snažil sa ho zakryť. Hrdo vykročil k členom rady. Jeho otec mu ukázal aby si sadol na stoličku, na ktorej bol vyrezaný ich rodinný erb. Ďalej nasledovala prísaha, že bude mestu verní. Potom mu prikázali aby si položil ruku na stolík. Powel ho chytil za ramená, Theodor zavrel oči a bol pripravený na bolesť spôsobenú žeravým železom. Jeho otec mu niečo stále rozprával no Theodor mal strach a nedokázal sa sústrediť na jeho slová. Vtedy to ucítil, jeho ruku zaplavili chlad, ktorý začal potom neskutočne páliť, snažil sa nevykríknuť od bolesti, ktorú mu otec spôsoboval. Potom tlak, ktorý cítil na ruku ustúpil. Pomaly otvoril oči a pozrel sa na svoju ruku, ktorá sa mu triasla bolesťou. Smutne pozrel na otca, ktorý mu ruku posypal čiernym práškom. Bolo po všetkom Theodor Comer bol členom rady zakladateľov. Všetci ľudia, ktorý stáli okolo začali tlieskať a vtedy s Theodora opadol stres. Začala oslava, služobníctvo prinášalo rôzne špeciality, s rôznych kútov sveta. Každý sa chcel stretnúť s Theodor a osobne mu popriať k narodeninám. Nikomu v dome v rukách nechýbal kvalitný alkohol. V strede haly bola päť poschodová torta ozdobená s devätnástimi sviečkami. Theodor, nerozumel tomu celému zmätku čo sa okolo neho deje, veľmi si prial aby už mal po tomto ťažkom dni. Zobral si pohár šampanského a išiel sa prejsť na dvor, smeroval k fontáne, ktorú jeho mama tak veľmi milovala. Vtedy ho zastavil približne 25 ročný mladík.

„Theodor? Všetko najlepšie." Theodor sa otočil a pozrel sa na mladíka.

„Ďakujem." Usmial sa zdvorilo a išiel ďalej k fontáne.

„Asi ma nepoznáš. Dovoľ aby som sa ti prestavil. Som Sebastian Comer." Pri tom mene Theodor spozornel. Bolo to meno jeho strýka.

„Ste brat môjho otca?" Theodor sa otočil a pozrel sa do jeho očí, ktoré boli presne také ako jeho otca.

„Som dvojča Charlesa, len som mal nehodu a prestal som starnúť." Theodor si ho celého prezrel, vedel presne o akej nehode hovorí. Sebastián je jeden s dôvodov, prečo sa založilo toto mesto, je upír.

„Neprišiel som ti popriať všetko najlepšie Theodor, prišiel som sem kvôli niečomu inému." Sebastián si odtiahol košeľu. Na krku mal zapálenú ranu po uhryznutí.

„Vlkolak. Nezhodli sme sa v názoroch." Theodor vedel čo sa stalo, jeho strýko sa vtedy nedokázal ovládať, otec ho liečil v suteréne ich domu. Sebastián nadvihol pohár, na znak aby si pripil s Theodorom. Theo spravil presne to isté a odpil si zo svojho pohára. Sebastián sa pousmial. Veľmi rýchlo trhol s Theodorom, až mu vykĺzol pohár s rúk.

„Zomieram ale v rodine Comerových musí byť vždy upír." Hneď ako to dopovedal zahryzol sa Theodorovi do krku, jeho telom prešla neznesiteľná bolesť, tento raz ju neskrýval a vykríkol bolesťou. Keď ho strýko pustil, inštinktívne sa dotkol miesta, kde mu ešte stále pulzovala bolesť. Charles dobehol k synovi, ktorý bol celý od krvi. Theodor zamdlel od bolesti. Prebral sa po pár hodinách v suteréne, na drevenej posteli. Okolo neho bol lekár a jeho rodičia. Jasmin plakala a silno zvierala ruku svojho syna. Lekár opakoval stále to isté „Musíte vášho syna zabiť aby mohol žiť." Theodor si uvedomoval čo sa deje. Bolesť, ktorú cítil doteraz len v krku sa preniesla do celého tela, zastonal bolesťou.

„Theodor, je mi to tak ľúto, tebe sa to stať nemalo." Ospravedlňoval sa mu otec. Theodor sa sťažka nadýchol. Bolesť stále rástla až sa nevedel sústrediť na nič iné.

„Zabi ma." Bolo to jediné čo dokázal zo seba dostať. Jasmin začala ešte viac plakať a prosiť svojho muža o to aby to nespravil aj keď vedela že iná možnosť nie je. Charles zobral do rúk dýku. Theodor sa z hrôzou na ňu zadíval, jeho otec sa zahnal ešte pred tým sa ospravedlnil synovi a zabodol mu ju do hrudi. Theodor sa na to celé nechcel dívať ale nedokázal odvrátiť pohľad. Zomrel.