Dar noci

13. Kapitola

Theo jej len prikývol. Nebol si istý či to ešte bude možné. Vedel že musí čo najskôr zmiznúť ak nechce zomrieť, aj keď teraz sa mu bude odchádzať veľmi ťažko.

Alice nastúpila do auta, kde sedel vyplašený Simon.

„Alice čo je ten chlap zač?" Spýtal sa Simon so strachom v očiach.

„Simon o čo ti ide?" Presne vedela na čo Simon naráža. Rada zakladateľov už vie o Theovi, museli sa spojiť aj so Simonovými rodičmi.

„Volala mi mama. Máme ísť hneď domov, žiadna čína. Vraj je to vonku nebezpečné a teba sa to týka najviac. Nič viac mi nepovedala. Vysvetlíš mi to?" Nahnevane a zároveň vyplašene povedal Simon.

„Simon, ja ..." nevedela ako pokračovať, nebola si istá či môže Simonovi zveriť toto tajomstvo. „ ... ja neviem ako ti to mám vysvetliť ale Theo odíde a bude všetko tak ako bolo, ver mi. Mesto bude opäť bezpečné." Pri týchto slovách jej vybehli slzy.

„Hovoríš presne ako mama. Čo mi všetci tajíte?" Simon nahnevane dupol na plyn a išli smerom k ich štvrti. Alice celý čas rozmýšľala nad Theom a Simonom či mu to má povedať. Simon ju zaviezol až k domu a sledoval ju až kým nezavrela dvere, potom pokojne odišiel domov.

***

Theo od momentu ako odišla Alice, rozmýšľal ako sa odtiaľto vyparí aby sa stihol ešte rozlúčiť. Bol rozhodnutý že zmizne cez deň jeho auto ho pred slnkom ochráni a zakladatelia to nebudú čakať. Za 169 rokov života ešte nestretol vlkolaka a nevedel aký sú silný a rýchli. Mal veľký strach s ich jedu. Videl svojho strýka zomierať na otravu vlčím jedom, nechcel to nikdy zažiť a teraz bol len krok od toho aby ho okúsil aj on.

Hodiny v dome odbili dvanásť. Theo si zbalil všetko čo potreboval. Mal plnú prenosnú chladničku vreciek s krvou, čo mu stačila na tri dní kým sa niekde neusadí. Posledný krát sa rozhliadol po dome, zobral chladničku a išiel do haly.

Jeho vylepšený sluch niečo započul. Boli to opatrné pohyby niekoľkých mužov. Začul ranu. Vykopli dvere. Theo spanikáril vedel čo to znamená. Prišli si po neho. Rýchlo schoval chladničku a kufor, rozbehol sa ku knižnici. Tie tajné dvere mu kedysi mali byť záchranou, no dnes ho možno zachránia ale možno aj zabijú, slnko žiari najsilnejšie a ešte je leto. Mal strach ale lepšia skrýša ho nenapadla vybehol cez dvere, ktoré hneď za sebou zatvoril. Oslepilo ho prudké slnečné svetlo. Chvíľu nič nevidel. Potom sa rozhliadol a hľadal cestu k svojmu porsche, ktoré však bolo príliš ďaleko a nestihol by tam dobehnúť. Ruky ho začali svrbieť čo znamenalo že na slnku je už viac ako pätnásť minút. Vedel že tam už dlho nevydrží.

***

„Otec dal rozkaz, máme prehľadať každý centimeter v dome. Môžu tu byť rôzne skrýše." Povedal mladý chlapec, s dlhšími vlasmi a tmavými očami.

„Zach ak ho nájdeme máme ho zabiť?" opýtal sa o trochu nižší ryšaví chlapec, rovnako vypracovaný ako Zach.

„Bol to otcov rozkaz ale nie, len ho omráčte, zoberieme ho do VDC." Rozkázal Zach.

„Rozkaz." Odvetil ryšavý chlapec.

„Tím alfa, prehľadajte druhé poschodie. Ja pôjdem s tímom beta na prízemie a taktiež pivnice." Všetci sa rozbehli ako im povedal mladík. Bolo tam asi desať mladých vlkolakov, ktorý boli od hlavy až po päty ozbrojený.

Tím alfa prešiel celé prvé poschodie, znaky toho že niekto v dome donedávna žil boli na každom kroku no po upírovi nebolo ani stopy. Tak isto dopadol aj tým beta, nikto nič nenašiel. Všetci sa stretli v hale.

„Stihol ujsť." Smutne poznamenal jeden člen tímu.

„Niekto mu musel dať echo." Odvetil Zach.

„Čo povieme tvojmu otcovi Zach?" spýtal sa ryšavý chlapec.

„Mike, pravdu ako vždy." Odvetil Zach. Zobral do rúk telefón a oznámil otcovi že mesto je opäť čisté. Ciel síce nezneškodnili ale už nie je hrozbou. Po pár minútach odišli s domu.

***

Alice počula rozhovor jej otca. Niekto mu volal aby mu niečo oznámil. Alice pochopila hneď že ide o Thea, pochopila aj to že ho zneškodnili. Vtisli sa jej slzy do očí. Neváhala ani minútu a rozbehla sa preč z domu. Bolo jej jedno že má zákaz vychádzať, jediné na čom jej záležalo bol Theo.

Dvere na dome boli vyvalené. Alice sa neuveriteľne bála. Vbehla do domu a zúfalo sa snažila nájsť chlapca, na ktorom jej tak veľmi záležalo, no nikde nebol. Už strácala nádej že ho niekedy nájde, začala veriť myšlienke že je mŕtvy. Potom ju to napadlo, tajné dvere v knižnici. Neváhala ani sekundu a utekala na to posledné miesto, kde by Theo mohol byť.

Theo tam čakal len na moment kedy sa dvere otvoria. S vonka sa už otvoriť nedala, uviazol na pravé poludnie vonku. Slnko ho spaľovalo, ťažko sa mu dýchla a všetko ho neuveriteľne bolelí. Vtedy sa dvere otvorili, vynaložil všetku silu aby sa dostal dnu. Aj keď vedel, že už je možno neskoro.