Dar noci

36. Kapitola

„Aká je to možnosť?“ naliehala na Zacha.

„Môj domov je trochu iný ako ten tvoj. Žijem vo svorke. To znamená že moja rodina sa skladá skoro zo sto členov, vlkolakov. Žijeme vo výskumnom centre, ktoré vedie Evelyn a sú tam prísne pravidlá. Jedno s nich je že si tam vítaná len ako vlkolak.“ Povedal Zach a pozrel sa do jej očí.

„Čo s tým chceš povedať?“ spýtala sa neisto Alice.

„Môžeš ísť so mnou ale musím ťa premeniť. To od teba nemôžem žiadať.“ Chytil ju za ruku a pozeral sa jej priamo do očí.

„Idem s tebou.“ Alice odvetila bez rozmyslenia, spravila by čokoľvek aby mohla byť blízko Thea a Simona.

„Alice, mala by si, si to rozmyslieť, je to veľké a nezvratné rozhodnutie, naozaj to chceš?“ uisťoval sa Zach. Alice ho pohladila po tvári a pozrela sa mu priamo do očí.

„Naozaj!“ rázne povedala Alice a oprela sa o Zachovu mužnú hruď, on ju pohladil po vlasoch.

„Dobre.“ Povzdychol si Zach.

***

Alice, Zach a Mike sedia v aute. Zach šoféruje a Mike celý čas na ňu škaredo pozerá.

„Čo?“ nahnevane sa opýtala Alice. Mike, jej však neodpovedal.

„Zach, vysvetli mi čo tu robí? Prečo ju berieš zo sebou?“ zúrivo sa opýtal Mike.

„Ide s nami.“ Pokojne odvetil Zach.

„To vidím aj bez toho aby si mi to oznámil. Evelyn ju neprijme a tvoj otec tiež. Je človek, ako to chceš vysvetliť. Hmm?“ Mike už zúril.

„Premením ju.“ Odsekol Zach.

„A kde si vlastne nechal Arianu?“ šibalsky sa opýtala Alice.

„Tá mi je ukradnutá, bola to len zábavka na vyplnenie času, v tom nudnom malom meste.“ S odporom odvetil Mike.

„Ariana to asi videla inak ako len zábavku na vyplnenie času.“ Odvetila Alice.

„Videla to presne tak ako som chcel.“ Odsekol Mike.

„No dobre nechajme to radšej tak. Mike, keď prídeme máš sa hlásiť u otca a spolu odnesiete ...“ Zach sa odmlčal a potom pokračoval „ ... Alice, tvoji rodičia chcú aby si im zavolala. Neboli moc nadšený s tvojím rozhodnutím ale tvoj otec bol celkom spokojný že si, si zvolila vlkolaka a nie upíra.“ Riekol Zach.

„Zavolám im a Zach?“ odvetila Alice. Zach len nadvihol obočie a dával ďalej pozor na cestu.

„Počujú nás?“ Mike si odkašlal a prevrátil očami. Zach ostal zaskočený otázkou ale po chvíle odpovedal.

„Nie, sú omráčený.“ Odvetil Zach. Alice len prikývla a po chvíle zaspala. Zobudila sa až, keď auto zastalo. Stáli, pred vysokou budovou, s ktorej vychádzal strach. Zach zobral svoje aj Alicine veci a vošli do budovy. Vstupná hala bola plná mladých ľudí, ktorý sedeli na zemi alebo na gaučoch a rozprávali sa, počúvali hudbu. Na konci chodby bol stôl a za ním sedelo mladé dievča.

„Ahoj, vítaj doma Zach.“ Dievča sa milo usmialo a pozrelo na Alice, ktorá bola trochu zaskočená.

„Zara, prosím ťa zavolaj otca, máme niečo v dodávke.“ Dievča len prikývlo. Zach naznačil Alice aby pokračovala za ním, smerom k výťahom.

„To bola naša recepčná Zara, budete kamarátky. Ale aby si sa tu zorientovala, prvé a druhé poschodie sú laboratória a podobné doktorské veci, tam moc nechodím. Miesto, kde držíme subjekty sú v suteréne, musíš mať špeciálne oprávnenie aby si sa tam dostala. No ostatné poschodia sú obytné priestory, kuchyňa je na treťom poschodí, telocvičňa na štvrtom, to ti všetko ukážem. Moja izba je na piatom poschodí.“ Výťah zastal na tmavej dlhej chodbe. Zach ju viedol na koniec chodby, otvoril tmavé dvere a vošli do jeho izby.
„Vitaj u mňa doma Alice.“ Vošli do celkom malej, tmavej miestnosti. V strede, ktorej bola veľká manželská posteľ, na ktorú Zach hodil všetky tašky, ktoré si priniesli.

„Idem zavolať domov.“ Alice už držala v ruke telefón hľadala číslo na rodičov. Zach zatiaľ išiel do kúpeľne aby nebol nezdvorilí. Keď Zach, nepočul Alicin hlas, vošiel do miestnosti pozrel sa na Alice a nešťastne si povzdychol. Alice mu bola otočená chrbtom. Vedel čo teraz príde ale nevedel ako to má Alice povedať. Tak začal si vykladať veci s kufra. Alice sa otočila a pozrela sa na Zacha, ktorý ju pozorne sledoval. Prišiel k nej, pohladil ju po tvári a povedal.

„Si pripravená?“ Alice neisto prikývla.