Dar noci

6. Kapitola

Theo sa začal meniť zo záhadného chlapca na predátora. Začal veľmi ťažko dýchať, ďasná ho neuveriteľne boleli, svoj tep nedokázal upokojiť. Jediné po čom túžil bola krv. Teraz jeho túžba bola silnejšia, netúžil po akejkoľvek krvi túžil po Alice. Vedel že by ju bez problémov dobehol, jediné čo ho držalo späť bolo slnko, ktoré práve vychádzalo. Túžba po krvi bola čoraz silnejšia, nedokázal ovládať svoje zmysli, v jeho hlave nebolo nič len chaos. Jedine čo si uvedomoval, bolo že sa veľmi rýchlo musí dostať do pivnice, kde má zásoby krvných vreciek.

***

Alice utekala celú cestu až k Simonovmu domu. Zaklopala na dvere, ktoré jej otvorila pani Harmonová. Alice nedokázala zo seba vydať ani hlások. Simonova mama sa len milo usmiala.

„Poď ďalej Alice! Simon je vo svoj izbe." Alice nečakala utekala hore schodmi za Simonom. „Alice, len pomaly, vydýchaj sa. Nie že sa ti niečo stane." Dodala pani Harmonová, no Alice už vchádzala do Simonovej izby. Simon práve sedel na posteli, v rukách držal mobil, ktorým bol veľmi zaujatý. Začul ťažké dýchanie a vtedy sa pozrel na Alice.

„Alice? ... Čo ... čo sa ti stalo?" Vyplašene pozrel na kamarátku. Vyskočil s postele a usadil ju na stoličku. Alice chvíľu len sedela a snažila sa vydýchať, potom začala.

„Simon ja som tam bola znovu." On na ňu len vyplašene pozrel.

„To nemyslíš vážne?" Alice len prikývla a pokračovala.

„Včera keď prišla mama, som sa jej na všetko pýtala, jediné čo mi povedal je že sa o tom porozprávame až keď príde otec. Simon niečo nám taja a tají mi niečo aj Theo." Simon bol prekvapený.

„Theo? ... Jasné ten záhadný chlapec s obrazu. Alice nerozumiem ti. No čo ako deťom nám vytetovali nejaké znaky, robíš s komára somára Alice." Pozrel nahnevane na kamarátku.

„Simon nejde o to tetovanie ale ide o všetko čo nám taja. Theo mi niečo povedal a je niečím záhadný." Chcela všetko povedať Simonovy, ktorý moc nejavil záujem o jej slová ale napriek tomu si ju vypočul.

„Je záhadný len tým že sa zjavil v sto ročnom dome, ktorý bol roky opustený." Alice prevrátila oči a začala rozprávať všetko čo jej povedal Theo.

„Počkaj, počkaj ... loviť ? neutrálna pôda?" Alice nadšene prikývla, konečne niečo zaujalo jej kamaráta.

„Ani ja som tomu nerozumela ale nevyjadril sa k tomu a potom sa to stalo..." Simon spozornel.

„Stalo čo?" spýtal sa kamarátky.

„Začal byť neuveriteľne nervózny, potom tie jeho žili, boli čierne a mala som pocit že sa mu zväčšujú a zmenšujú ..." Simon len otvoril oči a pozeral na svoju kamarátku, na ktorej bolo vidno že hovorí pravdu.

„A potom bolo čo?" spýtal sa pomaly Simon.

„Potom ma vyhodil, nečakala som ani sekundu a už ma nebolo, zľakla som sa ho." Pozrela sa mu priamo do očí.

„Alice neviem do čoho je toto mesto zapletené ale nechcem s tým mať nič spoločné. Prosím ťa nepleť sa do toho ty nechaj to na starostovi a rodičoch, nechoď už na to miesto a vyhýbaj sa tomu chlapcovi. Ja viem že ťa to tam veľmi priťahuje ale bojuj s tým." Alice sa stále pozerala na Simona.

„To ti nemôžem sľúbiť Simon."

***

„Bob, tvoja dcéra strká nos tam kam by nemala. Volala mi Marry, musíš si s ňou spraviť poriadok." Nahnevane pozrel starosta na otca Alice.

„Alice je už skoro dospelá, má sedemnásť, vie čo robí." Zastávali si Bob svoju dcéru.

„Viem že zakladatelia a ich rodiny majú právo na to vedieť pravdu ale v sedemnástich na to ešte nie je čas." Bob len otáčal hlavou zo strany na stranu, nesúhlasil zo slovami starostu.

„Nemá sa to odkiaľ dozvedieť, na internet sme dali len to čo sme uznali za vhodné. Skutočnú pravdu o meste sa nikto nedozvie, denníky sme tiež prepísali a origináli sme spálili. Nemáme sa čoho báť, pravdu sa dozvie až v devätnástich." Povedal Alex Powel jeden z rodín zakladateľov.

„Nie, nedozvie. Dozvie sa ju až po voľbách. Tak sme sa dohodli po odstupe Harmonových s rady." Povedal starosta.

***

Bolo už neskoro večer. Alice sa vracala domov od Simona, s ktorým celý čas riešili tajomstvá ich mesta. Trochu sa im to zvrtlo a začali sa na tom celom zabávať. Alice pozrela na telefón aby skontrolovala čas. Vtedy ucítila studený dotyk na ruke a vzápätí aj na ústach. Niekto ju veľmi rýchlo odtiahol do lesíka, ktorý lemuje ich štvrť.