Dar noci

7. Kapitola

„Teraz ťa pustím, vieš čo máš spraviť, princezná." Alice si uvedomila, kto ju tak veľmi vystrašil. Bol to Theo, na jednej strane sa tohto záhadného chlapca veľmi bála ale na druhej strane ju k nemu niečo veľmi priťahovalo. Bola šťastná že sa ich cesty opäť spojili. Stáli v tmavom lesíku, ktorý lemoval celú jej štvrť. Theo ju veľmi šikovne otočil, tak aby sa jej mohol pozrieť do tváre. V lese bolo trochu vlhko a Alice sa šmykla no jej pád zadržal strom, ktorý bol za ňou. Theo sa oprel o konár, pozeral sa priamo do jej očí a ona do tých jeho, sťažka prehltla.

„Nikdy ale nikdy už nemôžeš prísť ku mne domov." Bol pri nej tak blízko že mala pocit akoby dýchala za neho. Alice sa mu pozerala na pery.

„A keď prídem, stane sa čo?" Spýtala sa a začala sťažka dýchať. Theo prešiel pohľadom po celej je tvári.

„Neručím sa za seba." Alice sa nestihla ani nadýchnuť a Theo jej vtisol bozk, ktorý bol neuveriteľne vášnivý. Alice nerozumela tomu čo práve robí, tohto chlapca videla dva krát za živote a už si sním vymieňa bozky. Niečo ju k nemu priťahovalo, mala pocit akoby ho poznala celý život. Obaja prestali vnímať okolie, mali pocit akoby sa každý strom, každé steblo trávy vytratilo a ostali tam len oni. Theo sa potreboval nadýchnuť, vtedy sa presunul na jej krk, ktorý zasypal jemnými bozkami, no on ucítil niečo čo nemal. Tepna, ktorá Alice pulzovala na krku, pre Thea to bola ako hypnóza, túžil po nej, no snažil sa tomu zabrániť.

„Neručím za seba ani teraz." Stále hladiac Alice na krk. Vedel čo má teraz spraviť, mala jeho plnú pozornosť a vedel že ak jej nepovie pravdu bude v ešte väčšom nebezpečenstve, pretože ona je presne to dievča, ktoré sa k pravde dostane tak či tak, aj napriek tomu že by si mohla ublížiť. Je jednoducho tvrdohlavá.

„Alice. Poviem ti to." Oznámil jej trochu nervóznym hlasom, ona sa mu pozrela do očí a prikývla, ešte stále bola rozrušená s jeho bozkov.

„Ale nie tu!" v sekunde sedeli v aute, nebolo to však auto ako každé iné, bolo to porsche. Interiér auta bol celý kožený. Alice v tom momente nemyslela na nič iné, len na to že tento chlapec s porsche chce byť nenápadný ale týmto autom sa mu to určite nepodarí. Dokonca ju ani nezaujímalo, to ako sa taký mladí chlapec mohol dostať k takémuto drahému autu. Išli len chvíľu, boli na mieste s ktorého bolo vidieť celé mesto, bol to čarovný pohľad.

„Tu je to bezpečné." Poznamenal Theo, vtedy si Alice uvedomila že tu nie je sama. Theo si získal jej pozornosť, pozerala sa mu priamo do očí.

„Nemal by som ti hovoriť nič ale ty tomu pokoj nedáš, tak tu máš odpovede." Pozeral sa jej priamo do očí.

„To som zvedavá." Poznamenala Alice.

„Ten základ som ti už povedal ale to zďaleka nie je všetko. Rok 1849 ti je určite známy, je to rok založenia mesta. Toto mesto malo slúžiť ako neutrálna pôda, pre akékoľvek stvorenie na svete." Alice ho prerušila. „Akékoľvek stvorenie na svete? Nerozumiem tomu."

„Veríš že rozprávky môžu byť skutočné?" Alice prekvapene pozerala na Thea.

„Myslíš ako morské panny a lesné víly?" Alice sa zachichotala.

„Nemyslím také rozprávky, myslím tie strašidelnejšie, stvorenia ako sú vlkolaci, kitsune, benshee, sukuccubus či upír." Jediné čo jej teraz prešlo hlavou bolo že tento chlapec sa zbláznil.

„Vlkolak a upír? Myslíš že som hlúpa? Že ti skočím na príbeh s Upírskych denníkov? Si na omyle, tomuto neuverím." Alice sa otočila, otvorila dvere a vystúpila s auta. Theo vystúpil tiež, vedel že to nebude mať ľahké.

„Ak chceš vedieť o tomto meste všetko, musíš tomu uveriť, princezná." Alice sa vybrala čo najďalej od tohto bláznivého chlapca.

„Porež sa!" nesnažil sa ju dobehnúť. Alice postála a otočila sa. „Čo?"

„Ak mi neveríš, tak sa porež, spusti si krv." Theo nevedel či je to dobrý nápad ale nič iného nenapadlo. Z vrecka na nohaviciach vytiahol malý vreckový nožík, ktorý práve podával Alice.

„Na tom obraze som ja." Alice veľmi opatrne pristúpila k nemu a zobrala si nožík. Otvorila ho a veľmi jemne si ním prešla po dlani. Jej ruka sa v momente naplnila krvou. Theo sťažka prehltol. Jeho zreničky sa rozliali, mal celé oko čierne a hľadel na jej dlaň. Znova prehltol.

„Už mi veríš?" ťažko dýchal. Alice začala tušiť že sa tu deje niečo zlé ale neverila stále tomu že Theo, chlapec, ktorý ju pred pár minútami bozkával by mohol byť upír.

„Utri to lebo ťa zabijem." Povedal Theo, nebol to jeho hlas, bol to hlas predátora, začalo sa s ním diať presne to čo dnes ráno v jeho dome. Alice si všimla jeho ústa, s ktorých vychádzali ostré tesáky. Začala prudko dýchať, pozerala sa na miesto, kam taku uprene hladí Theo. Rýchlo si vyzliekla sveter, ktorý si omotala okolo ruky. Theo bol stále v tom stave, behom sekundy stál pred ňou odmotal jej s ruky sveter a ...