Dar noci

16. Kapitola

Pri zárubni stál opretý vyšportovaný, tmavší chlapec. Na sebe mal zelenú rozopnutú košeľu s kapucňou, s pod ktorej mu vychádzal prameň čiernych vlasov. Pozeral sa priamo do Aliciných očí.

„Tu ju máme, kráľovnú upírov." Privítal ju mužným hlasom. Alice bola prekvapená, netušila kto to je a čo u nich doma vlastne hľadá.

„Kto si?" nakoniec sa zmohla na slovo.

„Na tom nezáleží slečinka ale musíš si na mňa zvyknúť, budem s tebou bývať a dávať pozor na tvojho zubatého kamaráta." Povedal to celé veľmi ironicky a na záver žmurkol.

„Nerozumiem ti a vypadni s môjho domu." Nahnevane povedala Alice.

„Som Zach a len tak ľahko sa ma nezbavíš. Nebudeme si tu klamať, dobre viem o tvojich tajných stretnutiach s Comerom. Viem že vieš o jeho malom tajomstve a viem že sa tu znova ukáže a je mi jasné že ty si mu dala echo. Som tu preto aby som ho zabil." Všetko to vyslovil s nechuťou. Alice sa začala červenať, hovoril pravdu. Nerozumela tomu ako to všetko vie ale jedno jej bolo jasné chlapec pred ňou je neuveriteľne príťažlivý.

„Teraz akože budeš dávať na mňa pozor, ako ten ryšaví chalan na Arianu?" Spýtala sa nenávistne Alice.

„Powelový sú trochu moc precitlivený. Mike je aj osobný strážca, ja som tu len ako ochranca mesta. Niekto, kto vyčistí toto miesto od potkanov." Pri poslednom slove sa pousmial.

„Neželám si aby si tu bol, kde mám rodičov?"

„Toto nie je na tebe, pokiaľ bude Comer dýchať ja tu ostávam, chránim mesto a tento dom je môj dom. Je pravda že som tu skôr ale mesto musím chrániť, tak znela dohoda, o ktorej ti Comer určite stihol narozprávať nezmysli. Nepopieraj to že nevieš, že je upír, pod tým obväzom máš odtlačok jeho zubov a ako tak na teba pozerám, sama si mu ponúkla krv." Alice ho začala nenávidieť, no na druhej stane mala chuť ho pobozkať.

„Nevieš o mne nič! Dobre viem o veľa veciach ale do toho ťa nič. Možno ma uhryzol ale bola to nehoda. Snaž sa mi vyhýbať Zach." Alice sa rozbehla ku schodom, čím musela prejsť okolo Zacha, ktorý ju v momente chytil za ruku. Jeho stisk bol silný no zároveň príjemný.

„Tak nehoda. To hovor svojím rodičom, ich klamať môžeš mňa nie Alice. Nebudem sa ti vyhýbať a viem že sa ti páčim. Počujem ako tvoje srdce bije ako o preteky, budem sa to snažiť využiť. Získam si tvoje srdce, to si pamätaj Alice!" Pozrel sa Alice do očí, v ktorých bol strach, vtedy ju pustil a Alice sa rozbehla hore schodmi do svojej izby.

„Alice, aby bolo jasné som vlkolak." Alice stuhla, chvíľu ostala stáť a potom pokračovala. Uvedomila si že má v dome zbraň, ktorá dokáže zabiť Thea a netušila čo bude ďalej. No jedno odmietala on si jej srdce nezíska patrí len Theovi a nikomu inému.

***

Alice niekoľko dní, nevyšla z domu. Zo Zachom sa skoro nevidela. Vedela presne kedy odchádza a prichádza domov. Zaujímala sa o to čo robí, no jej srdce patrilo Theovi. Zo Simonom sa od toho incidentu nerozprávala. Má strach mu zavolať. Netuší ako bude reagovať a spolieha sa na to že jej Thea bude zakazovať a ona sa ho vzdať nechystá. Každý deň sa budila s myšlienkou že dnes uvidí Thea. No mala strach ho kontaktovať aby mu vlkolak v jej dome neublížil.

Dnes sa zobudila s presvedčením že uvidí Thea. Mala plán ako to dosiahnuť, jediné čo musela sa udobriť zo Simonom, čoho sa obávala najviac. Zvierala v rukách telefón a hľadela na Simonové telefónne číslo, nakoniec sa rozhodla zavolať. Po pár  sekundách Simon zdvihol, no nič nepovedal, tak začala Alice.

„Simon? Naozaj ma to všetko mrzí, stalo sa toho naozaj veľa a ja sa s tebou potrebujem stretnúť tak ako kedysi. Prosím." Povedala Alice smutným hlasom.

„Dnes u Carla o štvrtej." Bolo to jediné čo povedal Simon.

„Budem tam." Odpovedala šťastne Alice.

***

Alice čakala už pätnásť minúť na kamaráta, pred barom, ktorý sa volal U Carla, začala mať obavy že si to Simon rozmyslel a že sa neukáže. No vtedy zbadala modrý pickup jeho otca. Simon vystúpil s auta a smeroval k nej. Alice sa k nemu rozbehla a silno ho objala, Simon sa nebránil a objal ju tiež. Spolu vošli do kaviarne. Sadli si za stenu, čo bolo ich obľúbené miesto a objednali si karamelové late.

„Simon, prepáč že som ťa do toho zatiahla ale naozaj som nevedela ako ďalej." Nešťastne sa pozrela kamarátovi do očí.

„Alice ... vlastne som rád, že si ma do toho zatiahla. Ak by nebolo teba do dnes neviem že máme v meste upíra. Som teraz opatrnejší. Pomôcť som mu musel, je to človek a ak by zomrel vyčítal by som si to aj keď hovoríme o upírovi." Žmurkol na Alice.

„Takže mier?" spýtala sa Alice.

„Mier. Alice, stále trvám na tom že by si sa ním nemala stretávať." Simon reagoval presne ako Alice čakala.

„Simon, toto ti sľúbiť nemôžem ale ..." Stratila reč. Celá očervenela a nevedela ako sa má správať, stuhla a dívala sa pred seba. Simon nechápal kamarátkinu reakciu a pozrel sa smerom, kam tak uprene hladí Alice.