Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

2. Veľmi smutné

Rose vošla do svojej starej dievčenskej izby. Aries spal na sedačke, ktorú tam mala a na ňu čakala jej posteľ.

Izba vyzerala, ako keď ju opustila – jej veľká posteľ, pod oknom stôl, naľavo od postele skriňa s množstvo jej šiat z dôb, kedy ešte chodievala do školy, sedačka v rohu, v ktorej rada sedávala a čítala si, a samozrejme knihovnička s množstvom jej obľúbených kníh. Jej mama určite každý týždeň v izbe utierala prach, ako to mala vo zvyku. Po muklovsky, lebo z nejakého dôvodu rada upratovala. Za to Rose ani náhodou. To zrejme zdedila po otcovi, lebo ten ako náhle mal niečo upratať, veľmi rýchlo to urobil svojím spôsobom a vybral hneď prútik. Vďaka kúzlu to mal urobené za pár sekúnd. Ale mama bola iná.

Rose sa veľmi nemohla rozhliadnuť, čo všetko presne tu nechala, lebo bola tma a ona nechcela zobudiť syna. Pred tým než ho uspala, si vybrala z kufra pyžamo, po ktorom teraz siahla, aby sa mohla prezliecť.

Cítila sa smutne. Dopredu vedela, že to s rodičmi bude ťažké a iba horko-ťažko (ak niekedy vôbec) jej odpustia fakt, že im zatajila Ariesa. Nuž ona tak nutne potrebovala vtedy odísť. Keby im povedala, že je tehotná, nedovolili by jej to. Ostala by tu a musela by čeliť všetkému, čo kedy vykonala. Rose si dobre uvedomovala, že pred všetkým ušla. Mala však vtedy iba osemnásť rokov a nevidela iné východisko. Okrem toho bola presvedčená, že teraz, hoci mala o pár rokov viac, by ušla rovnako.

V LA bolo všetko iné, jednoduchšie. Nikto ju nekontroloval a ona mohla dať svoj život ako tak dokopy. Pomohlo jej narodenie synčeka, lebo sa necítila taká sama a mala sa o koho starať. Strýko Percy, teta Audrey a sesternice Molly a Lucy jej boli veľmi nápomocní. Pravda bola, že bez nich by asi bola veľmi stratená. Všetci jej museli sľúbiť, že o Ariesovi nič nepovedia a všetci to dodržali.

V skutočnosti Rose nechcela nikomu ublížiť. Iba chcela chrániť svojho syna a seba.

Boli dni, kedy ľutovala, že odišla.

Boli dni, kedy mala sto chutí poslať mame správu, aby prišla.

Boli dni, kedy sa chcela nutne vrátiť domov.

A potom tu boli také dni, kedy neľutovala nič, kedy jej nikto nechýbal a keby bola rada, že odišla a rozhodla sa vychovávať svojho syna sama. Pretože on bol jej všetkým.

Len jej pár mesiacov trvalo, kým si to uvedomila. Najprv ju zistenie, že je tehotná neskutočne vydesilo a nevedela, čo má robiť. Potom si uvedomila, že si dieťa určite chce nechať, aj keď nikdy nečakala, že by mohlo prísť tak skoro. Áno, Rose vždy chcela najprv kariéru a potom rodinu, ale človek mieni a život mení. To presne sa jej stalo. Nikdy by jej však jej srdce nedovolilo, aby sa dieťatka vzdala. Preto obetovala svoju kariéru, viac menej aj svoj súkromný život a jednoducho prijala fakt, že teraz bude zodpovedná za toho malého človiečika, čo rastie v jej vnútri.

Neuveriteľne sa toho bála už počas tehotenstva. A strach mala stále. Jej srdce mu dokonalo patrilo a ona niektoré noci dokázala iba pozerať na neho ako pokojne spí a žiadala vyššie sily, aby bol jej syn vždy taký veselý a šťastný chlapec. Aby nikdy netrpel a aby mu nikdy nič nechýbalo.

Nuž niečo mu chýbalo a čím bol starší, tým častejšie sa začal vypytovať na svojho otca. Keď sa to stalo prvýkrát, Rose ostala zaskočená a nevedela ako reagovať. Povedala mu, že sa o tom porozprávajú, keď bude starší. A Aries to pravidelne skúšal, či už starší je.

Rose si nebola istá, či na pravdu bude niekedy starý dosť. A ona rovnako.

Pomyslela na Scorpiusa a na to, čo jej mama povedala. Oženil sa pred rokom a pravda bola, že ona nevedela, čo vôbec cíti. Milovala ho ešte? Žiarlila, že sa oženil s inou ženou?