Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

6. Dopad pravdy

Daphne si obliekala župan, zatiaľ čo jej spoločník sa sotva vyhrabal z postele. Zbieral zo zeme svoje veci, keď sa ozvalo hlasné búchanie na dvere.

„Čakáš niekoho?" spýtal sa jej.

Daphne pokrútila hlavou, naozaj nikoho nečakala a to búchanie bolo také silné, že sa preľakla. Vyšla zo spálne a spýtala sa: „Kto je?"

„To som ja, Scorpius!"

„Chvíľočku, zlatko, bola som v sprche, mám na sebe iba uterák, daj mi minútku!" zvolala prekvapivo, lebo ho nečakala a nerozumela tomu, prečo tak naliehavo klopal na jej dvere. Okamžite sa preľakla, že sa niečo stalo. Vyháňala rukami svojho spoločníka. „Musíš ísť..."

„Počkaj, oblečiem sa," žiadal ju.

„Rýchlo!" súrila ho. „Hop-šup," ukázala na kozub.

„Daphne, môžem si obliecť aspoň nohavice?" zamračil sa na ňu a keď mal na sebe nohavice a na nohách topánky, vošiel do kozubu v rukách držal zvyšok svojho oblečenia, povedal cieľovú stanicu a potom zmizol.

Daphne sa nadýchla a otvorila dvere. Scorpius vyzeral hrozne, oči mal celé červené a bol bledý ako stena. „Slniečko, niečo sa deje?" Jej obavy sa naplnili. Niečo sa určite stalo.

„Áno," prikývol a vošiel dnu.

„Niečo so Surreyou? Stalo sa jej niečo?"

„Nie..."

„Pohádali ste sa?"

„Nejde o Surreyu," odvetil jej.

„Zomrel Draco? Do čerta, Scorpius Malfoy, povedz mi, čo sa stalo, lebo dostanem infarkt!"

„Nikto nezomrel," pokrútil Scorpius hlavou a pozrel sa na ňu. „Nevedel som, za kým mám ísť, ale dozvedel som sa, že mám syna."

„Čože máš?" Daphne mala pocit, že zle počula.

„Mám syna a má päť rokov," povedal jej.

„Slniečko, si v poriadku?" Stále tomu nerozumela.

„Nie som," pokrútil hlavou. „Pamätáš si na Rose, však? Rose Weasleyovú?"

„Áno, rozišli ste sa pred rokmi a ona odišla niekam do Ameriky..."

„A vzala si so sebou aj niečo moje," prikývol Scorpius sarkasticky. „A porodila tam dieťa, moje dieťa a nepovedala mi to. Teraz sa vrátila a ja som to zistil. Mám dieťa, Daphne a naozaj neviem, čo mám robiť. Volá sa Aries..."

Daphne to všetko spracovala a po chvíľke mlčania sa spýtala: „Videl si ho?"

„Rose chcela, aby som tomu dal trochu času. Chce na to chlapca pripraviť a ja som súhlasil, ani neviem prečo. Nevieš si ani len predstaviť, ako veľmi sa na Rose hnevám. Mám chuť ju prekliať. Naozaj neviem, čo mám robiť," vravel jej Scorpius a potom si vyčerpane sadol na sedačku. „Päť rokov, Daphne, päť rokov..."

Hľadela na neho a mala sto chutí roztrhnúť Rose Weasleyovú ako hada. Prisadla si k synovcovi a chytila ho za ruku. „Slniečko, je mi ľúto, že ti to zatajila. Ale máš syna a ja viem, že sa mu chceš venovať, že ho chceš spoznať a vychovávať ho. Ešte nie je neskoro."

„Samozrejme, že ho chcem spoznať," prikývol Scorpius. „Cítim sa podvedený a sklamaný. Odišla a nepovedala mi to. Vraj preto, lebo nechcela, aby sme spolu zostali iba kvôli dieťaťu, ale toto sa nerobí, nerobí sa to!"

„Samozrejme, že nie," prikývla Daphne.

„Čo budem robiť?"

„V prvom rade sa upokojíš a v druhom rade to povieš Surreyi," vravela mu. „Nechceš predsa, aby sa to dozvedela od niekoho iného. A nie je to tvoja vina, o chlapčekovi si nevedel, nemá dôvod sa na teba hnevať, aj keď isto bude z toho smutná."