Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

27. Podozrenie

Dracom správa o smrti Luciusa vôbec neotriasla. Nemal pocit, že by sa s Potterom rozprávali o smrti. Bolo to, akoby mu Potter povedal, že mal na raňajky palacinky. Asi takú dôležitosť tejto správe prikladal.

„Počúvaš ma, Malfoy?" spýtal sa ho Potter, keď nijako nereagoval.

„Ale áno," prikývol Draco. „Len mi to je jedno."

„Bola to vražda," oznámil mu Potter.

„A ja som podozrivý?" spýtal sa a zamračil sa okamžite.

„To zatiaľ nevieme posúdiť," riekol mu Potter ďalej. „Našli ho v dome radosti a prostitútka, ktorá s ním bola, bola tiež mŕtva, takže ona ho nezabila. Oboch zabili smrtiacim zaklínadlom a žiadne stopy zatiaľ nemáme..."

„Tak by ste mali začať pátrať," usmerňoval ho Draco. „Ja s tým nič nemám, Potter. Oznámim to matke. Radšej vynechám tú pasáž s bordelom a štetkou."

„Malfoy, kto by chcel zabiť tvojho otca? Mal by niekto motív?"

„Vážne sa ma toto pýtaš, Potter?" nadvihol Draco obočie a posmešne dodal. „Zabúdaš, kto bol môj otec? Smrťožrút, vrah, zbabelec, idiot... mám ti menovať koľko ľudí by ho chcelo zabiť? Bude to ako hľadať ihlu v kope sena, ale verím, že na to prídeš, ako vždy na všetko, Svätý Potter."

Potter nereagoval na urážky, čo Draco mierne vyviedlo z miery, pretože mal chuť sa s ním doťahovať. Jednoducho sa aj so svojím tímom rozlúčil a dodal, že mu ozve a že možno bude musieť tiež ísť na vypočúvanie, keďže sa jedná o vraždu.

Dracovi to bolo jedno. Mal alibi, bol predsa v práci a predtým bol chvíľku s Grangerovou. A čo bolo najdôležitejšie, svojho otca nezabil. Niežeby si to často neželal, ale nikdy by to neurobil.

Vošiel do domu a čakala ho neľahká úloha. Aj keď jeho matka Luciusa už dávno nemilovala, aj keď ho neznášala, správa o jeho smrti ju určite zasiahne. Draco to tiež musel oznámiť aj Scorpiusovi a vedel, že jeho tá správa zasiahne zo všetkých najviac. Mal starého otca rád a Lucius mal rád Scorpiusa (dokonca viac ako Draca).

Zaklopal na dvere žltého salónika a potom vošiel dnu. Matku tam našiel. Pila čaj a pritom si prezerala akési staré fotoalbumy z doby, kedy bola ešte dievčatko.

„Musím ti niečo povedať, mama," riekol Draco a posadil sa do žltého kresla oproti nej.

Narcissa položila album na stôl a on videl jej fotografiu za mlada. Nebola na nej iba ona, ale aj jej sestry – tety Bellatrix a Andromeda. Vyzerali tam tak šťastne a spokojne. Ako len tie dievčatá z fotografie dopadli? Bellatrix bola mŕtva, teta Andromeda zronená, lebo sa nedokázala ani po rokoch spamätať zo smrti svojho manžela a dcéry. A jeho matka? Žena s ťažkou depresiou, nešťastná, nervózna, sklamaná životom a mužom, za ktorého sa vydala.

„Čo sa deje, Draco?"

„Otec je mŕtvy!"

„Čože?" prekvapene sa na neho pozrela. „Čo si to povedal?"

„Našli ho mŕtveho. Niekto ho zabil. Pred chvíľkou tu bol Potter a povedal mi to," odpovedal jej Draco.

„Kde ho našli?" spýtala sa Narcissa.

„Matka...," zaúpel Draco.

„V bordeli?"

„Ako vieš...?"

„Chodil tam často," odvetila mu Narcissa a v jej pohľade sa objavil smútok. „Roky..., kto ho zabil, Draco?"

„Nemám ani poňatia. Nepriateľov mal predsa dosť, mama," odvetil jej Draco a hľadel na ňu. Jeho matka bola bledá ako stena a v očiach sa jej leskli slzy. Nakoniec ho zrejme ešte stále milovala, aj keď si to isto nebola ochotná priznať. Luciusova smrť ju bolela. Draco to vedel. „Potter a aurori to vyriešia, nemusíš sa báť."