Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

5. Bola to chyba

„Nakoniec to nebolo také zlé, ako sa zdalo, že bude," riekla Surreya neskôr Scorpiusovi. Všetci odišli a oni dvaja sa utiahli do záhrady, kde mali najväčší pokoj, pretože iní členovia Malfoy Manoru tam už sotva zavítali. Sedeli na lavičke oproti fontáne, ktorá už roky nefungovala.

„Máš pravdu," prikývol Scorpius. „Na pomery v tejto rodine to bolo priam fajn."

Surreya ho pohladila po vlasoch a potom trocha znepokojene dodala: „Nemám rada tvojho strýka."

„Ja tiež, niekedy neviem, čo si mám o ňom myslieť," prikývol Scorpius. „Ale na druhej strane možno to je jeho obranný mechanizmus, veď si zober, že sa k nemu otec i babička správajú dosť zle. Babička ho zvyčajne ignoruje a otec by ho zniesol pod čiernu zem."

„Tak tvoja babička je veľmi ranená, že tvoj dedko má iného syna a nie s ňou," povedala mu Surreya, „nikto nemôže čakať, že ho bude brať ako svojho. A tvoj otec bol roky vychovávaný ako jedináčik a jeho územie bolo narušené. Nikdy nebol zvyknutý sa o niečo deliť..."

„Áno, pokojne nahlas povedz – deliť sa o majetok," prikývol Scorpius. „Je to s nimi ťažké, Su a vždy bude. Snažím sa do toho nepliesť a strýka akceptovať."

„Niekedy je lepšie sa do veci nestarať," prikývla aj ona. „Alebo aj nevedieť."

„Niekedy je ti na nič mať veľkú rodinu, keď jej členovia spolu nevychádzajú," doplnil ju Scorpius.

„Ja som bola vždy radšej za malú," odvetila mu. „Mala som predsa len otca a teraz mám k nemu ešte teba. Ešte by to chcelo jedného člena rodiny a sme kompletní," dotkla sa svojho bruška a želala si, aby sa jej tento sen čoskoro splnil. Veľmi si priala mať bábätko so Scorpiusom.

„Vytvoríme si svoju vlastnú rodinu," prikývol Scorpius. „O to sa nemusíš báť."

„Veď ja sa nebojím," pousmiala sa. „Iba by sa mi páčilo, keby sa to už podarilo. Ale nechcem o tom rozprávať, keď budem na to menej myslieť, keď budeme o tom menej rozprávať, možno sa nenazdáme a bude to tu. Sústreďme sa aj na iné veci."

„Myslíš si, že si tvoj otec niekedy všimne, že teta Daphne po ňom ide?" zmenil Scorpius tému.

Surreya sa hlasno zasmiala sa. „Zlatko, on o tom dávno vie, len očividne o tetu Daphne nemá záujem. Respektíve povedala by som, že ju má rád ako kamarátku."

„Škoda, celkom by k sebe šli, nemyslíš?"

„Nebolo by to najhoršie," prikývla Surreya. „Ale vieš aký je ocko, je samotár. Po tom, čo mama ušla, keď som bola ešte maličká, rozhodol sa venovať iba mne. Nehovorím, že nemal nejaké známosti, ale myslím, že už nikdy viac nechcel stratiť svoje srdce a ešte asi nestretol tú, ktorá by mu ho našla a zlepila."

„Aj tak si myslím, že s tetou Daphne by im to pristalo," prikývol Scorpius. „Hlavne preto, že sú roky priatelia a poznajú sa. To nie je na škodu. Veď aj my dvaja sme boli roky priatelia."

„Ty si si ma nevšímal, lebo som bola pre teba decko," zasmiala sa Surreya.

„Všímal som si ťa!" protestoval Scorpius.

„Ale to iba preto, lebo ťa ocko poprosil, aby si na mňa dohliadal," žmurkla na neho.

„Potom som sa však zamiloval," dodal a stisol jej ruku v tej svojej. „Zamiloval navždy."

„Navždy navždy?"

„Navždy navždy," prikývol.

„A ako dlho je navždy?" spýtala sa ho Surreya. „Až po kým nás smrť nerozdelí?"