Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

1. Zložitosť

Aries sledoval v muklovskom televízore rozprávku. Rose a Hermiona sedeli oproti sebe v kuchyni a ani jedna nepovedala ani slovo. Rose sa pokúšala s mamou komunikovať, ale tá povedala, aby si svoje vysvetlenie ešte pár minút nechala pre seba, kým príde otec. Jej dcéra musela uznať, že má pravdu – aspoň to nebude musieť vysvetľovať dvakrát.

Ron sa objavil asi pol hodinu po tom, čo mu Hermiona poslala správu. Potešil sa, keď zbadal svoju dcéru. „Rosie!" objímal ju v náručí a Rose mala čo robiť, aby sa nerozplakala.

Keď do kuchyne vošiel Aries, lebo chcel ešte jednu šálku kakaa, Ron sa musel oprieť o kuchynskú linku.

„Ale mami, ešte jedno," žiadal Aries Rose.

„Nie, už si mal. Poď, uložím ťa do postele," trvala na svojom a odviedla ho na poschodie do izby, ktorú Hermiona stihla pripraviť.

Ron niečo zakoktal, ale Hermiona mu nevenovala pozornosť. Sledovala dno svojej šálky a nedokázala spracovať myšlienku, že Rose má dieťa a že im o tom nepovedala. Dlhých päť rokov.

„Vedela si to?" spýtal sa Ron, keď sa mu konečne vrátila reč, ale stále sa opieral o kuchynskú linku. Asi sa bál urobiť pár krokov k stoličke, že by z toho všetkého odpadol.

„Zbláznil si sa? Myslíš, že by som ti niečo také tajila? Veľmi múdre, Ronald, vážne!" odsekla mu.

Rose sa po niekoľkých minútach vrátila a videla ako sa rodičia na seba mračia.

„Tak, slečna," začal Ron. „Nechceš nám niečo vysvetliť?"

„Ja viem, že som urobila chybu," riekla Rose. „Ale tie robíme predsa všetci."

„Chybu?! Odišla si a nepovedala si nám, že si tehotná!" skríkol na ňu Ron. „Ako si mohla vôbec odísť? Zbláznila si sa! To je sakramentská chyba!"

„Tati, ja..."

„Ako si nám mohla zatajiť, že máme vnuka? Päť rokov, Rose, päť rokov!"

„Tati, mrzí ma to, ja..."

„Rose, takto sme ťa s mamou vychovali? Prečo si odišla a nepožiadala nás o pomoc?"

„Pretože som ju nechcela!" skríkla na neho Rose. „Pretože som chcela ísť niekam preč a začať odznova. Už pred piatimi rokmi ste sa hádali. A ja som to nemohla zostať. Potrebovala som ísť niekam ďaleko. Od všetkého. Preto som šla do Los Angeles k strýkovi Percymu a tete Audrey."

„Zabijem Percyho, že mi to nepovedal!" hromžil Ron.

„Sľúbil mi, že to nikomu z vás nepovie," zastala sa strýka Rose. „A ja som mu za to vďačná."

„Percy je jeden odporný..."

„Ron, sklapni!" ohriakla ho Hermiona. „Rose, uvedomuješ si, čo si urobila?"

„Ale áno," prikývla Rose a zotrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli. „Chcela som dať svojmu dieťaťu pokojné detstvo. Začali sme odznova, len on a ja. Keby som tu zostala, zbláznila by som sa. Scorpius a ja..., všetko bolo zlé, nemali sme žiadnu šancu a nemohli sme spolu zostávať kvôli dieťaťu. Nebolo by to správne ani pre jedného z nás. Sklamali sme sa v sebe. A ja som tu jednoducho nemohla zostať. Je také ťažké to pochopiť?"

„Áno," prikývol Ron.

„Rose, ale ty si nás pripravila o päť rokov života nášho vnuka a teba samotnej," povedala Hermiona smutne.

Rose by bola radšej, keby mama na ňu kričala. Tento tichý, smutný tón jej hlasu, jednoznačne predstavoval jej hlboké sklamanie a to bolo ďaleko horšie, ako keby sa iba hnevala ako otec. „Mňa to veľmi mrzí, mami. Ale bola som dospelá, zodpovedná za svoje činy."