31. Odkryté tajomstvo

934 79 38
                                    

Rose sa odtiahla od Scorpiusa. „Scorp," vydýchla jeho meno. „Toto nesmieme."

„Rose," zaúpel.

„Nejde iba o fakt, že si ženatý," povedala mu rázne a hľadela mu vytrvalo do šedých očí. „Stalo sa veľmi veľa vecí, ktoré mi nedokážeš odpustiť. Tak to, prosím ťa, celé ešte nezhoršuj, lebo to nemá význam."

„Tak čo mám robiť? Čo to nechápeš, aký boj sa mi odohráva vo vnútri, odkedy si sa vrátila? A aj napriek tomu všetkému, aj napriek tomu incidentu s mojím otcom,... Rose, to čo k tebe cítim..."

„... znova v sebe pochovaj," odsekla mu. „Ja o toto nestojím. Taká nie som. Neboli by sme šťastní, Scorpius. Vyčítali by sme si stále všetky tie veci... a Surreya si to tiež nezaslúži. Miluje ťa."

„Ja ju mám rád, fakt rád," prikývol Scorpius. „Ona však nie je ty."

„Prosím ťa, choď domov," žiadala ho Rose.

„Pôjdem, ale pochop, že to nie je vôbec jednoduché. Stále ťa mám na očiach a potom ťa mám v mysli. Si v mojich snoch, vo všetkom. Ty sama dobre vieš, že som ťa miloval hádam od prvej chvíle, čo som ťa zbadal na nástupišti deväť a trištvrte a to som mal jedenásť rokov. Dostala si sa mi pod kožu, Rose Weasleyová a nech som sa snažil ako som chcel, nedokázal som ťa nenávidieť. Nedokážem to ani teraz, ani vtedy keď si spomeniem, čo sa stalo medzi tebou a mojím otcom. Som hlupák, že som schopný ti to odpustiť."

„Si priveľmi dobrý chlap," poznamenala Rose.

„Ak sa ukáže, že vás naozaj niekto preklial, tak potom ani nemám dôvod ťa za to nenávidieť. Pretože viem, že by si to nikdy sama od seba neurobila," riekol jej Scorpius.

„A ani tvoj otec," doplnila ho Rose.

„Asi áno, asi ani on nie," pripustil napokon Scorpius. „Rose, povedz mi, čo mám robiť?"

„Ísť domov za svojou ženou. Ona je žena, s ktorou si sa rozhodol byť. Zostarnúť s ňou a byť s ňou navždy. Sľúbil si to, keď si si ju bral. Ja som nikto."

„Sama vieš, že to nie je pravda. Si matka môjho syna, v skutočnosti si viac ako ona," šepol Scorpius, keď k nej znova podišiel bližšie. Očami mapoval jej pery, bol pripravený ju znova pobozkať, ale Rose sa uhla a odstúpila od neho ďalej. „Nuž ako chceš, Rose," sklamane dodal Scorpius. „Pôjdem."

„Tak to bude najlepšie a ty to dobre vieš, Scorpius Malfoy," prikývla Rose. „Prajem ti dobrú noc."

„Dobrú, Rose," šepol Scorpius a potom odišiel z verandy späť do domu.

Rose počula, ako za sebou zavrel vchodové dvere od domu a potom sa určite odmiestnil na Malfoy Manor. Ona opäť stála ešte niekoľko minút vonku a dýchala čerstvý vzduch. Rozmýšľala, či nerobí sama chybu. Scorpius k nej stále niečo cítil, ona ho milovala celým svojím srdcom a predsa len sa ho vzdala kvôli inej žene. Na druhej strane však vedela, že by to nefungovalo. Stalo sa medzi nimi toho naozaj veľa a ona sa nechcela časom hádať. Nechcela sa dívať na Scorpiusa, ktorý jej v hĺbke duše nikdy neodpustí, že spala s jeho otcom. Pri každej hádke by to vytiahol, na to ho dobre poznala. Nemohlo by to fungovať. A hlavne by nechcela sklamať Ariesa, keby mu vytvorila nefungujúcu rodinu. Takto im je lepšie. Síce bude naďalej jej srdce na kúsky, ale bude to pre všetkých o dosť lepšie.

Tak veľmi tomu chcela veriť. Chcela dúfať, že neurobila ďalšiu chybu vo svojom živote. Pretože ich napáchala už naozaj veľa. Urobila vôbec niekedy vo svojom živote niečo správne?

„Rose?" oslovila ju mama a prehodila jej deku cez ramená. „Stalo sa niečo?"

„Stal sa Scorpius Malfoy v dobe, keď som mala sotva jedenásť rokov!"

Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now