Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

3. Veľké priznanie

Hugo dorazil o pár minút. Prekvapilo ho, keď zbadal sestru, ale poriadne ju vyobjímal. Rose sa v jeho náručí cítila rovnako bezpečne ako v náruči svojho otca. S Hugom mala vždy dobrý vzťah. Isteže sa občas ako všetci súrodenci pohádali, ale nikdy na neho nedala dopustiť. Vždy sa mali o čom porozprávať, dôverovali si a ochraňovali jeden druhého.

„Toto je Aries," predstavila mu Rose syna. „Môj syn. Ari, zlatko, toto je strýko Hugo, rozprávala som ti o ňom."

„Čau, kamoško," Hugo pohladil chlapca po blond vláskoch a žmurkol na neho. „Isto budeme skvelí kamoši, však?"

„Jasné," usmial sa na neho Aries.

„Poď, Aries, poďme trocha do záhrady, je tam stará hojdačka," pobádal Ron chlapca, aby sa Rose a Hugo mohli porozprávať. Aries súhlasil a tak spolu odišli do záhrady domu.

„A mama?" spýtal sa Hugo.

„Ešte nevyšla zo spálne," odvetila mu Rose.

„Hnevajú sa?"

„Riadne," prikývla. „A čo ty, hneváš sa?"

„Isto si mala svoje dôvody, prečo si odišla. Každý ich máme. A čo už mám s tebou robiť, Rose?" pousmial sa. „Aries ti robí radosť?"

„Najväčšiu," prikývla.

„Tak potom nemám dôvod sa hnevať. Okrem toho ma hádam ešte čaká veľa rokov s ním," usmial sa znova Hugo. „Som rád, že si doma."

„Prekvapilo ma, že si sa odsťahoval," riekla mu.

„No vieš..."

„Ani nie," pokrútila hlavou. „Si ešte dosť mladý, Hugo, na to aby si býval sám a postavil sa na vlastné nohy. Stalo sa niečo, čo neviem?"

„Nevšimla si si to?" spýtal sa jej. „Tatko sa na mňa sotva pozrel, keď som prišiel."

„Hugo, čo sa stalo?" znepokojila sa Rose. Po pravde si veľmi nevšimla, že by sa otec nejako na Huga hneval. Hľadela na svojho brata a čakala odpovede. Nezdalo sa jej, že by s ním niečo bolo. Vyzeral ako vždy, len trocha za päť rokov dospel. Bol vysoký, ryšavý, tvár mal samú pehu, len sa jej zdalo, že trocha viac zmužnel a vyzeral naozaj atraktívne.

„Som gay, Rose," povedal jej bez okolkov.

„Čože?"

„Som gay," zopakoval jej to. „Mama si to myslela už dávnejšie a tatko myslím, že tiež. Keď som sa k tomu priznal, mal som pocit, že prišla tretia čarodejnícka vojna. Mama sa na mňa odvtedy pozerá, akoby som bol chorý a nešťastný. A tatko? Obviňuje ju, že to je jej vina a na mňa sa sotva pozrie. Som pre neho sklamanie, myslím, že sa za mňa hanbí. Preto som sa odsťahoval, Rose a myslím si, že čiastočne môžem za to, že sa rozvádzajú."

Rose pomaly spracovávala jeho slová. Nikdy si nevšimla, že by jej brat bol inak orientovaný. Samozrejme, že mu to nevyčítala, rešpektovala to, aj chápala. Veď si želala iba toľko, aby bol šťastný. „Ja..., netušila som..."

„Vážne nie?" uškrnul sa.

„Hugo, prisahám, vôbec," dodala úprimne. „Je mi to ľúto, že som si to nevšimla. Asi som posledných veľa rokov riešila iba samú seba... prepáč."

„To nevadí," zasmial sa. „Ale mám sa teraz dobre. Bývam s priateľom. Volá sa Marco, je fakt super. Ak by si chcela zoznámim vás."

„Určite," prikývla. „Má ťa rád, však?"