Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]

9. Zmluva s diablom

Scorpius si dal so synom kakao a ešte chvíľku sa rozprávali, kým Aries nezačal hlasno zívať.

„Poď, pôjdeme spať," povedala mama Rose a Aries prikývol. Rozlúčil sa so Scorpiusom a dokonca ho i objal, čo Scorpiusa neuveriteľne dojalo. Následne zostal v kuchyni sám s Rose, ktorá sa tvárila akoby jej uleteli včely a zrejme sa na neho hnevala kvôli tomu, že jej pohrozil súdom. Je mu to však bolo jedno, on sa na ňu hneval ďaleko viac za to, čo mu urobila.

„Ako si to zistil?" spýtala sa po chvíľke mlčania.

„James," prezradil ho Scorpius. „Spýtal som sa ho, čo je nové a on mi nadšene povedal, že si sa vrátila aj so synom. Evidentne si neuvedomil, čo hovorí. Skús si na ňom nevybiť zlosť," vysvetlil jej a zároveň ju požiadal o láskavosť, aby Jamesa nechala na pokoji. „Neurobil to náročky."

„Ja si nepotrebujem vybíjať žiadnu zlosť, Scorpius," precedila Rose pomedzi zuby.

„Áno, úplne to z teba cítiť," odsekol jej. Videl, ako jej horia líca, ako sa mračí, ako vraští nos. Bola poriadne nahnevaná, ale Scorpius bol toho názoru, že mala skôr hnevať sama na seba ako na neho. „Poznám ťa, Rose."

„Možno si ma poznal, Scorpius," povedala a pozrela sa mu do očí. „Ale to bolo dávno. Vtedy som bola naivná baba, čo si o sebe myslela naozaj veľa. Mala som nemysliteľné sny, pár šialených nápadov. Teraz som mama. Môj svet je Aries. Všetko sa zmenilo. Zatiaľ, čo som mala byť napríklad na stáži na Ministerstve mágie, alebo naháňať niekde prehadzovačky, tak som menila plienky. V noci sa budila na plač dieťaťa, kŕmila ho, uspávala, spievala mu..."

„A to je vari moja vina, že si prišla o svoje sny, Rose?" spýtal sa jej. „Mohli sme v tom byť spolu."

„Áno?" nadvihla bradu a zamračila sa. „Mal si v devätnástich tiež chuť meniť plienky, kŕmiť dieťa, nosiť ho na rukách celé noci a žiadať ho, aby konečne zaspalo?"

„Ja neviem, Rose," priznal sa Scorpius. „Neviem, ako by som zareagoval. Možno by som z tejto situácie bol trocha sklamaný, ale neopustil by som ťa. A vôbec nie svoje dieťa. Snažil by som sa ti pomôcť, pretože dobre vieš, že nie som typ človeka, ktorý by ťa nechal v sračkách. Lenže ty si rozhodla za mňa."

Rose prikývla. „Áno, máš pravdu. Ja som sa nechcela sťažovať, len som ti chcela povedať, že nie som tá Rose, ktorú si poznal. Som už iná."

„Ani ja nie som ten Scorpius, ktorého si poznala, Rose," odvetil jej na oplátku. „Tiež som dospel, tiež už mám iný život a iné plány, ako som mal, keď sme opustili Rokfort. Ľudia sa menia, ubehlo päť rokov. Všetci sme niekde inde."

„Iba som tým chcela povedať, že sa už toľko nepoznáme, ako si myslíme," uviedla na pravú mieru Rose.

„Kedy môžem znova prísť za synom?" spýtal sa jej a zmenil tému, ktorá ho unavovala. Aj tak k ničomu neviedla.

„Pošlem ti sovu," povedala. „Musím to spracovať. Nie je to tiež pre mňa ľahké. Doteraz som sa o neho s nikým nedelila. Ale určite ti dám vedieť. Každopádne mu musím nájsť škôlku a ja by som si mala nájsť nejakú prácu."

„Takže ostávaš definitívne tu?" spýtal sa jej. Predtým mu ani nenapadlo, že by mohla znova odísť.

„Áno," prikývla. „Chcem byť so svojou rodinou."

„Myslím, že ti môžem dať pár dni čas, Rose," usúdil nakoniec Scorpius. „Avšak nerobím to kvôli tebe, ale robím to pre syna. Nechcem, aby si myslel, že je predmetom našich hádok. Ale dobre si uváž, čo urobíš. Pretože ja sa chcem svojmu synovi naozaj venovať. A má právo spoznať aj moju rodinu."