34. Ďalšia pomsta

936 72 16
                                    


„Čo tu robíš, zlatko? A čo tie kufre?" spýtal sa Blaise svojej dcéry, keď jej otvoril dvere a ona kúzlom zväčšila svoje kufre a požiadala domáceho škriatka, aby jej ich zaniesol do jej izby.

„Rozvádzame sa," povedala Surreya a potom objala svojho otca. „Už ma nemiluje. Miluje inú, celý ten čas ju miloval... a ja si zaslúžim vari viac, nemyslíš?"

„Mrzí ma to, Sur," riekol jej Blaise a pohladil ju po vlasoch. „Máš pravdu, zaslúžiš si ďaleko viac. To bude zase dobré, ja sa zatiaľ o teba postarám."

„Nechcem, aby sem chodila, keď tu budem."

„Kto?"

„Lily..."

„Dobre," prikývol Blaise. „Vieš, že ty si pre mňa prvoradá, Surreya. Nikto nie je pre mňa viac. Ani Lily."

„Ďakujem, tati," prikývla Surreya a on ju pobozkal na líce. „Chcem byť sama, pôjdem do svojej izby. Už je aj tak neskoro. Dobrú noc." A potom vyšla hore na poschodie.

Jej stará detská izba ostala taká, akú ju opustila. Okamžite podišla ku konferenčnému stolíku a vzala z neho fotografiu seba a Scorpiusa. Uložila ju do zásuvky. Nechcela mať pri sebe nič, čo by jej ho pripomínalo. Hoci stále cítila jeho prítomnosť a jeho vôňu. Chcela na neho tak zúfalo rýchlo zabudnúť a dúfala, že sa jej to podarí.

***

„Odišla od nás Hermiona a Ginny mi povedala všetko," vravel Harry Ronovi, keď sa stretli v Deravom kotlíku. „Prečo si mi nič nepovedal?"

„Pretože som ťa nechcel stavať do pozície, aby si si musel vyberať. Nechcel som, aby si mal pred Hermionou tajomstvo, lebo ťa poznám, Harry a viem, že by ťa to mučilo. Nikdy pre teba nebolo ľahké kamarátiť sa so mnou i s ňou, keď sme boli pohádaní," vravel mu Ron. „Proste som nechcel, aby si kvôli tomu mal problémy."

„Vďaka, to je rozumné vysvetlenie," prikývol Harry.

„A tiež aj preto, lebo ako všetci si stále dúfal, že to s Hermionou urovnáme."

„Áno," súhlasil s ním Harry, zatiaľ čo im hostinský Tom doniesol ohnivú whisky. „Ako vždy."

„Nuž raz to muselo prísť," pokrútil Ron hlavou a vypil svoj pohárik.

„Takže Daphne?"

„Áno, Daphne," prikývol Ron a pousmial sa. „Je mi s ňou veľmi dobre. Nikdy som si nemyslel, že sa to ešte môže stať, ale som do nej blázon."

„Je to také nečakané," priznal sa mu Harry. „Aká je?"

„Skvelá," pokračoval Ron s úsmevom na perách a Harry sa rozhodol dať tomu všetkému šancu. Lepšie sa mu vždy pozeralo na Rona, ktorý sa usmieval, ako na toho, ktorý sa mračil a na niečo sa hneval. „Je zábavná, inteligentná, nemusím hovoriť aká je krásavica, lebo je vážne nádherná. A bez šiat, ani nehovorím," uškrnul sa Ron.

Harry sa zasmial. „Takže ju ľúbiš?"

„Ja ju milujem, Harry," odvetil mu Ron úprimne. „A čoskoro to chcem vyhlásiť do celého sveta."

„Máš moju podporu," povedal Harry a priateľsky mu položil ruku na plece. „Si môj najlepší priateľ, želám si, aby si bol šťastný. Hoci Hermiona trpí, ale verím, že sa pozbiera. Veď koniec koncov je mladá a krásna, ešte tiež môže niekoho stretnúť a zamilovať. Bolo by fajn, keby ste obaja boli šťastní."

„Dúfam, že Hermiona šťastná bude. Nechcel som si stavať šťastie na jej nešťastí, ale niekedy to inak jednoducho nejde," vravel mu Ron. „A ako sa má Ginny? Má na mňa veľmi nervy?"

Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]Où les histoires vivent. Découvrez maintenant