16. Nečakané stretnutie

844 67 13
                                    

Rose sa na druhý deň podarilo získať prácu v kníhkupectve. Plat nebol nič extra, ale Ariesovi a jej to stačilo, aj tak si zatiaľ viac dovoliť nemohla. Cestou domov uvažovala nad tým, čo jej načrtla mama, aby si teraz urobila nejakú kvalifikáciu a robila niečo, čo by ju bavilo. Lenže jej dávne sny o veľkej kariére pominuli. Roky žila iba pre svojho syna, stal sa je prioritou číslo jedna a už si nebola istá, či nejakú kariéru vôbec chce. Rozhodla sa to znova potlačiť niekam do úzadia a sústrediť sa na to, čo sa deje teraz.

Keď prišla domov, mama jej oznámila, že prišiel Scorpius a hrá sa so synom. Rose sa zatvárila nešťastne, pretože si vedela predstaviť, ako asi Scorpiusová návšteva dopadne. Znova sa pohádajú, znova ju bude tlačiť do niečoho, čo sama nechce. A ona mu znova nebude vedieť dostatočne vysvetliť, prečo nechce, aby sa Aries stýkal s jeho rodinou a jeho novou manželkou.

Nikto nechápal.

Rose sa rozhodla, že ho pôjde do detskej izby aspoň pozdraviť a dať pusu svojmu synovi. Vošla dnu a videla, ako sa spolu hrajú s vláčikmi.

„Ahojte," pozdravila.

„Ahoj, mami, aha, ocko prišiel," tešil sa Aries. Rose vedela, že by mala byť šťastná, že to Aries tak dobre berie a že sa teší, ale jednoducho nemohla.

„Ako sa máš, Rose?" spýtal sa jej Scorpius.

„Dobre, dostala som prácu v kníhkupectve v Šikmej uličke," vravela mu Rose. „Aries ti vravel, že od pondelka pôjde do škôlky?"

„Áno, vravel som, vravel," prikyvoval Aries. „Bude tam aj Remus."

„Určite ti tam bude fajn," usmial sa na neho Scorpius. „Je to veľmi dobrá škôlka."

„Ja mám škôlku rád, nájdem si aj iných kamarátov možno," vravel Aries a hľadel na neho. „A toto je môj posledný vláčik," dodal a ukázal mu veľkú červenú lokomotívu.

Rose ich nechala osamote, aby sa mohli hrať. Nemohla sa dívať viac na Scorpiusa. Keby boli veci inak, možno by ju to celé dojímalo ešte viac. Naozaj sa s ním nechcela v jednom kuse hádať a nechcela, aby si o nej myslel iba to najhoršie. Scorpius k nej bol tvrdý a veľmi rázny a ona ho takého nepoznala. Zmenil sa. Ale aj ona sa zmenila.

Vrátila sa do kuchyne, urobila si čaj a zohriala obed, ktorý nestihla. Neustále ju prenasledoval strach z celej tejto situácie. Uvažovala nad tým, že možno má Lucy vo všetkom pravdu a najlepšie by bolo, keby povedala všetko.

Lenže Rose nemohla. Priveľmi by to ublížilo ľuďom, ktorých na svete milovala najviac.

***

„Netvár sa tak," povedal jej a potom sa pustil do jedla, ktoré mu navarila. „Som novinár, je to moja práca."

„To je tvoj názor," odvetila mu Andromeda a sadla si oproti nemu. „Ale vážne je nutné zaťahovať do toho všetkého malého chlapca?"

„A vari za to môžem ja?" spýtal sa jej.

„Mal si to nechať tak," riekla mu. „To ti nezáleží ani trochu na Scorpiusovi?"

„Keď ty všetko vidíš tak jednoducho," riekol jej Angelus a odpil si z tekvicového džúsu. „Za to, že ty si schopná ľuďom odpúšťať, ja taký nie som."

„Ja si iba myslím, že niektorí ľudia naozaj nemôžu za to, čo sa v živote stalo, milý môj," povedala mu ona svoj názor. „A som si istá, že keby sme o tvojej existencii vedeli,... Cissy a ja, tak by sa nikdy nestalo to, čo sa stalo."

Don't look for something you've found already [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now