Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

23

Ráno ma zobudili slnečné lúče svietiace mi do tváre. Zazívala som si a ponaťahovala som sa. Spomenula som si na včerajšiu noc, a potichu som sa zasmiala. Takýto bláznivý sen som ešte nazažila. Odhrabala som sa z periny. A bola som nahá. Chytila ma panika. Bežala som do kúpelky pozrieť sa na svoj odraz v zrkadle. A pozeral sa na mňa niekto iný ako ja sama. Nejaké dievča, s vlasmi navšetky strany, kruhami pod očami, fialovým krkom od cucflekov. A podobne na tom bol celý môj dekolt. Posiaty či už väčšími alebo menšímy odtlačkami Zacharisových zubov. Keby ste ho poslali na odtlačky ku zubárke, môžem tam namieto neho prísť kľudne aj ja. Z môjho krku si poľahky pozrie, či všetky jeho zuby sú v poriadku.
Na zadku som mala odtlačky jeho rúk. Veľmi zreteľné odtlačky. Vzdychla som si. Čo som to ja za blázna, že nikdy nemyslím na dôsledky svojich činov. Krk ma kurvensky bolel, a lepšie na tom neboli ani prsia. Nemohla som sa krku chytiť, lebo som cítila takú bolesť, že sa mi okamžite spustili slzy po tvári.
Okamžite som na seba navliekla dlhé tepláky a úplne oversize tričko. V kúpelke som si na krk napatlala toľko makeupu a korektoru, koľko som za celý život nepoužila. S mojimi popraskanými perami sa však nedalo nič robiť. Jediné čo som mohla spraviť, je, že som si ich natrela vazelínov. Keď som už ako tak vyzerala, zišla som dole do kuchyne. Biana, tá bude ešte chrápať tak tri hodiny, hentí štyria, o nich ani nevravím. Dole ma čakal Logan. ,,Bré!" Zaprial mi. ,,Aj tebe." Povedala som zívajúc. ,,Ako vidím, nespala si dobre, prečo?" Ironicky som sa zasmiala. Odmietala som komukoľvek povedať to, že som sa s Zachom vyspala. ,,A ty si sa vyspal? Ja som mala totižto pocit, že mi vzdychajú rovno pri uchu." On sa zasmial tiež. ,,Inak nieje ti teplo v tých dlhých nohaviciach?" Ja som očerveňela ako paprika. Na kolenách som mala škaredé chrasty od včerajška, aj s pár cucflekmi, ktoré netuším ako sa tam dostali. ,,Nie nieje. Aj tak sa necítim úplne najlepšie." Potomto krátkom rozhovore ma už nechal, a išiel si niečo natáčať. Vybrala som si kiwi a ananás a ďalšie ovocie. Nakrájala som ho, a spravila som si ovocný tanier, lebo som potrebovala súrne doplniť energiu. K tomu som si dala ešte ľadovú kávu, aby mi predsa len nebolo také teplo.
Vyniesla som si to von, na trávnik a začala som papať. Zapla som instagram a prezerala som si instastories známych ľudí. Prehodilo ma to na Zachom profil a on mal na stories toto.

Nasrala som sa. Ja som akože Medvedík Panda? Ako vážne? A aj keby som bola, nie som jeho. Tak si v duchu hovorím, že keď príde, a budeme niekde sami, poriadne mu to vytmavím. Nebudete sa so mnou zahrávať, pán Úžasný. Dojedla som, a povedala som si, že nieje odveci si zacvičiť. Rozcvičila som sa pozdravom Slnku, a prechádzala som do čoraz ťažších ásan. Moju koncentráciu však narušil Daniel. ,,Dobré ráno Terka." ,,Bré aj tebe." Usmiala som sa, a nedala som na sebe poznať, ako veľmi ma v tomto okamihu rozčúlil. Ale hnev hneď zmizol, keď sa na mňa usmial. Naňho sa proste nedá hnevať. ,,Raňajkoval si už?" Opýtala som sa ho. ,,Nie, ale ty kľudne cvič. Ja si spravím." ,,Ako chceš. " otočila som sa k nemu chrbtom, a snažila sa zase dostať do mojej mantry. Keď už v kuchyni bol veľký hluk, a bolo nemožné sa tu sústrediť, rozhodla som sa, že hodina a pol pre dnešok bude musieť stačiť. Zobrala som si mobil a išla som dovnútra. Tam už boli úplne všetci. Dokonca aj Jack a Biana. ,,Dobré Terka!" Pozdravila ma Tate. ,,Dobré vám všetkým." Sadla som si na gauč, a znovu som si pozerala niečo na mobile, kým tam oni chystali raňajky. ,,Terez?" Opýtal sa ma Jack. ,,Noo?" Zdvihla som pohľad od môjho Fishdomu. ,,Môžem sa ťa spýtať čo robí tvoja bordová nočná košeľa úplne roztrhaná pred vchodom do domu?" Ja som celá ztuhla. Moju červeň v lícach by nolo teraz vidieť aj z orbitálneho snímku. A teraz čo si si navarila Terka, to si aj zješ. Snažila som sa rýchlo niečo vymyslieť. ,,Nooo vieš večer sme s babami hrali fľašu. Áno fľašu. A ja som dostala za úlohu vyhodiť moju nočnú košeľu zo strechy. Áno, presne tak to bolo. Že baby?" Otočila som sa na ne, a dúfala som, že budú mať toľko pochopenia a zľutovania že prikývnu. ,,Áno." ,,Presne tak." ,,Čo? Tebe jebe?" Povedali naraz. Bianu Christy "nenápadne" kopla. ,,Jáaaaaj vlasne fľašu. Ja som sprostá. Je ráno, mozog mi ěste úplne nefunguje." Toto celé bolo tak falošné, že to dokonca ani chalani neverili, ale našťastie to nechali tak. Ja som prepálila Zacha pohľadom, ktorý výborne maskoval to, ako sa zadúša smiechom. Ale bola to jeho vina. Ja som za nič nemohla. Nie mojím pričinením skočila tá košeľa na zemy. Doobeda sme si povedali, že pôjdeme na túru. Neviem koho to bol nápad, ale vonkoncom sa mi nepáčil. Dala som si trištvrťové obtaihnuté gate. Stále boli našťastie tak dlhé, aby zakryli to, čo zakryť mali. Dala som si crop top, a pomaly že som sa nemusela v korektore vykúpať. ,,Chcem vysvetlenie Terka." Došla za mnou Tate. Ja som pokrčila ramenami. ,,Tate, nechcem sa o tom rozprávať." Povedala som jej. Založila si ruky v bok. Prišla aj Christina aj Bia. ,,My ťa tu kryjeme, tak nám aspoň prejav trochu úcty a povedz, o čo sa jedná." Povedala rozhnevane Bianka. ,,S tým tvojím krytím by si mohla do FBI." Zasmiala som sa. Dúfala som, že to nechajú tak. Včerajšiu noc som považovala za môj pokles a odmietala som to, že by sa to niekedy malo opakovať. Bola to proste chyba. Ale kurevsky sa ti páčila. Poučilo ma moje podvedomie. A malo pravdu. A kurva moc.
V tento okamih ma zachránili chalani, ktorý na nád kričali že už odchádzame. Zišla som teda dolu. Jedlo už nachystala Christina takže sme mohli vyraziť. Nastúpila som do auta k Danielovi. Do zadu si sadol Jack a Zach. ,,Ako dlho pôjdeme?" Opýtala som sa ich. ,,Neviem, ale navigácia hovorí niečo medzi hoďkou až hoďkou aj pol." ,,Okej." Odpovedala som Danimu. A potrebovala som spať. ,,Chalani nevymeníte sa jeden so mnou. Ja som strašne nevyspatá, a tak by som to chcela dohnať." Pozrela som sa na Jacka a Zacha prosebnými pohľadmi. ,,Prosiiim." ,,Okej, tak ja idem." Ponúkol sa Jack. Ja som mu bola neskutočne vďačná. Presadla som si dozadu. Oprela som si hlavu o Zachove rameno tak, aby to nevyzerali nejak že k nemu prechovávam nejakú náklonnosť, ale tak, ako keby on bol to posledné, o čo som sa mohla oprieť. Vystrela som si nohy, a zatvárali sa mi oči. Ešte som vnímala, ako si chalani potichu pustili hudbu a ako mi Zach šepol. ,,Dnes. Večer. Ěste tvrdšie ako včera." Ja som sa podvedome usmiala, a prikývla som.

🌹