Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

36

          

,,Ja? Ja sa tu zabávam s mojimi kamarátmi, ktorí ma už určite hľadajú." Povedala som mu a snažila som sa vytrhnúť z jeho zovretia. ,,Tak sa teraz pôjdeš zabávať so mnou. " zavrčal, a sotil ma do jeho auta.
Bolo v ňom cítiť tú jeho typickú vôňu. ,,Neodpovedal si mi na otázku. " povedala som pripito, keď sme boli na ceste. Volant držal tak silno, až mu beleli hánky. Mal zovretú čeľusť, a vyzeral dosť naštvane. Popravde som sa ho trocha bála. ,,Do toho ťa nič." Odvrkol mi a ďalej sa venoval ceste. Upierala som svoj pohľad na neho. A on ma ignoroval.
Videla som, ako občas šibne po mne očkom, ale nikdy nie viac, ako na kúsok sekundy. Tak sme sedeli v napätom tichu, pokým sme neprišli do garáže.
Chcela som sama vystúpiť, avšak alkohol robil svoje, takže som padala z toho vysokého Zachovho džípu rovno na zem. Teda. Bola by som spadla, keby ma ten kokot nezachytil. Ocitla som sa v jeho objatí ani neviem ako. A začalo sa to.
Jemné bozky na krk, sa pomaly menili na nenásytné a dravé. Už som nevzdychala od vzrušenia, ale od bolesti. Podlamovali sa mi nohy, takže ma musel držať pod zadkom. Obtočila som nohy okolo jeho pása, a nechala som sa od neho hrýzť.
Nejakým zázračným spôsobom sme sa dostali na prízemie. Drgla som do neho, nech prestane. Tu nás mohol ktokoľvek uvidieť. Alebo počuť. Bola som síce úplne na mol, ale aj opitá mám viac sebazáchovy a čistého rozumu ako ten tĺk vedľa mňa.
Zobral ma teda na ruky, ako princeznú, a vyšiel so mnou až ku jeho izbe. „Tu zažiješ zábavu. Nie ako v tom zafajčenom klube." Šepol mi do ucha popri tom, ako sme vchádzali do vnútra. „Teraz by som bola radšej tam." Pomyslela som si. Tak možno nielen pomyslela.
Zavrčal, a hodil ma do postele. Potichu som vykríkla. Vrhol sa na mňa, ako pes na mäso. Trhal zo mňa oblečenie, ako nič. Za chvíľu som bola pred ním úplne nahá. „Povedz mi že ma ľúbiš sweety." Zasyčal na mňa.
Ešte nech sa naučí híkať, a môže ísť do zoo.
Bola som ticho, a zatvorila som oči v ktorých sa mi hromadili slzy. Z toho, čo mi robí. A z toho, čo k nemu cítim. Alebo skôr necítim.
Mala by som naňho zavolať políciu. Mala by som teraz kričať o pomoc, a povedať všetkým o tom, čo mi robil. Mala by som byť naštvaná, a nikdy sa s ním nerozprávať. Nikdy sa naňho usmiať.
Áno.
Presne to by som mala. Pocítila som štipľavú bolesť na líci. Slzy sa mi spustili z očí. A usmiala som sa.
Z jeho dotyku. Vravela som si Bože! Zach Herron sa ma dotkol. Ten úžasný, dokonalý Zach.
Dostala som od neho bozk na krk. A postupne mi vybozkával a označil cestičku od krku k mojím ústam. Slastne som zavzdychala, ale moje potešenie netrvalo dlho. Dostala som teraz cez krk. „Nedostal som odpoveď honey. Ľúbim ťa. A teraz ty." Pozbierala som všetku silu vo mne. „Nič ti nepoviem. Ty mi povieš, že ma ľúbiš, ale za pár hodín sa doplazíš za Loren, a povieš jej to isté." Zachrapčala som.
V jeho očiach vzblčal hnev. A ešte niečo iné. Niečo ako ,,ty nič nechápeš,,. Tentoraz sa ku mne už len nežne naklonil. Chytil mi prsia, a ľahol si ku mne. Jedným šmahom som mu vyzliekla tričko. Nikdy ma neprestane nudiť pohľad na jeho svaly. Také akurát.
Ľahla som si na neho. Nohavice aj s jeho boxerkami som zubami stiahla, a odhodila niekam do kúta izby. Naraz sa prevalil zase on cezo mňa, takže som ležala pod ním. Naraz mi tam strčil jeho vtáka tak prudko, že som vykríkla od bolesti. Problém však je, že poriadne hlasno. Zavrčal na mňa a zapchal mi rukou ústa.
Pozerala som sa mu do očí. A nič som v nich nevidela. Nevedela som ho prečítať. Lebo bol kurva komplikovaný. Začal sa vo mne pohybovať tak rýchlo, že som doteraz nevedela, že je to možné. Chcela som vzdychať, prosiť alebo ho chváliť, lebo pre mňa bol v tomto okamihu boh. A povedala by som to, keby mi kurva nezapchával pusu.
Pravda však je, že tie moje prosby a chváli by zobudili celé LA.
Začala som vzdychať aj cez jeho ruku, načo sa uškrnul. „Jebať áno, ale milovať nie?" a plesol ma po riti. Začala som ešte hlasnejšie. Keď som myslela že budem, vytiahol ho zo mňa. „Prosím, Zach. Pekne prosím!" kňučala som. On sa zasmial, a obliekol si tepláky. Ľahol si naspäť ku mne.
Chytil ma za prsia, a ja som sa k nemu pritúlila. Bola som naňho ale že kurva nasratá. Veď ma skoro spravil a potom prestane? Kokot prestr. Toto je jedného dňa vrátim.
A zaspala som. Zaspala som v posteli skurveného Zacha. Zobudila som sa na to, ako ma niekto bozkáva. Snažila som sa postaviť, ale bolesť v mojej hlave bola neznesiteľná. Chytila som si spánky, a hodila som hlavičku naspäť do vankúša. Zasmial sa. Ach, ten jeho smiech. „Potrebujem sa dostať do mojej izby." Povedala som rozospato. „Nech sa páči, dvere sú odomknuté." Odpovedal mi s pobavením. Zavrčala som naň „Roztrhal si mi všetky veci, inteligent. Ako sa tam mám asi dostať?" mykol ramenami, a odišiel do kúpeľne.
Fajn. Takže musím nahá nepozorovane prejsť cez celú chodbu do k mojej izbe. Navyše v čase, kedy je väčšina v tej malej obývačke tu na poschodí, a hrá tam hry.
Šla som do Zachovej skrine, aby som si zobrala aspoň niečo. Vyhrabala som odtiaľ staré tričko, ktoré by ostatný nemuseli spoznať, lebo som ho na ňom ešte nikdy nevidela. Obliekla som si ho, a keďže mi bolo tak do polky stehien, rozhodla som sa, že to stačí. Aj tak by bolo už moc nápadné, keby som si dala aj jeho nohavice.
A tak som sa vydala na strastiplnú cestu smrtonosnou chodbou. Za každým rohom môže číhať smrť. Veľa šťastia si prajem.

Hey bitches!!
Dúfam že sa kapitola páčila. Čo vravíte na znovunavrátenie mafie? A na Zachov a Terezin vzťah?❤️❤️👋👋

Mne sa táto kapitola mega páči. Chichichi

🌹