Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

11

Väčšina ostatných dothrakov prebývajúcich v tomto dome už šla späť. Ani jeden triezvy. Jack ma zobral ako princeznú, čo som aj v tom okamihu bola. Začal ma bozkávať a ja som sa nebránila. Spolupracovala som s ním. Najväčšia blbosť. Ohhhh.
Odniesol ma do izby. Doslova a do písmena zo mňa zorval oblečenie, a ako sám povedal, spravil ma na dothracký spôsob.

Zobudila som sa docela zaujímavo. Nahá, vedľa nahého Jacka. Teda ak chcete tak Jhogga. Cez kúpeľňu som sa dostala do izby. Cestou som sa skoro zabila. Dva krát som sa o niečo buchla, a popri tom ako som cestovala do izby som sa zastavila na WCku vyložiť moju večeru. V izbe som sa obliekla, a išla som dole s cieľom napiť sa hocičoho čo v sebe nebude mať alkohol.

„Bré Khaleesi. Páči sa ti tetovanie?" dokelu. To asi nebol len sen. Rozrazila som prvé dvere od kúpeľne, kde si práve Zach umýval zuby, ale toto nepočká. Aj keď netuším prečo si ich neumýval vo svojej kúpeľni. Zhodila som zo seba tričko. A otočila som sa pred zrkadlo tak aby som si na chrbát videla. Ono to vážne nebol len sen. „Do piče." Zach sa tam škeril jak slniečko na hnoji. A nielen tetovanie som mala na chrbte. Boli tam aj škrabance, cucfleky. Tými teda Jack nešetril a mala som ich zaujímavo rozmiestené na krku tak, aby mi ich nebolo schopné zakryť vôbec nič. „Do piči. Do piči." Nemohlo sa to stať. Keby sa to Gabbie dozvedela, neskočím zle len ja ale aj Jack. A navyše to tetovanie. Nič čo sa včera večer stalo sa stať nemalo. Dala som si späť tričko, a šla som späť so kuchyne. „Vieš mi povedať počet chlapov ktorý ťa robili na dothracký spôsob do včerajšieho večera?" spýtal sa ma Jonah. „Nula." „A teraz mi povedz počet chlapov, ktorý ťa robili na dothracký spôsob doteraz." vzdychla som si, a začala som si robiť svoje dvojité espreso. „Jeden." „Ja som to vedel." Zakričal Zach. „Čo si myslíš že ja nie?" a začali tam takto po sebe hučať. Začala som hľadať niečo na hlavu, lebo pri takejto konzumácii alkoholu, hluku a sexu to nevydržím dlho. Vypila som snáď tri poháre vody, dve kávy, a oni sa stále neprestali prekrikovať. „Buďte konečne ticho!" zakričal na nich Jack, ktorý sa pomaly zasúval po schodoch. Oni ho s mojím veľkým potešením poslúchli. Zobral si kávu, jablko, sadol si a začal jesť. A pri tom rozprávať. „Gabbie ma zabije." Prehlásil „Keď sa to dozvie tak hneď po tebe pôjdem do márnice ja." „Keď sa to dozvie." Snažil sa nás povzbudiť Corbyn. „Ona sa dozvie všetko. Vždy keď príde, povie mi zoznam mien všetkých štetiek, ktoré som tu ja mal, za tú dobu čo sme sa nevideli." „Fíha. Tvoja priateľka by mohla do FBI." „S najväčšou pravdepodobnosťou mi práve zúrivo píše o tom, ako som mohol a podobné. A navyše nie je slepá, aby si nevšimla tetovania."chvíľu bolo v miestonsti počuť len chlípanie kávy, a ťukanie na mobiloch „Rozišiel som sa s Gabbie." Vyhlásil Jack po tom, ako položil telefón. Bola som prekvapená. Nevedela som, že by to urobil. „Bro, to mi je ľúto." Podišiel k nemu Zach. „Ojebávala ma. Aj tak." „Veď ty si robil presne to isté, nie?" nechcela som byť hnusná, ale aj tak... „Lenže nie stále s jednou a nikdy som k žiadnej nič necítil. Ona mala vzťah v Kalifornii. A nebola schopná mi to povedať. Až mi musel jej druhý priateľ napísať. Je to Vlaste docela fajn chlapík. Mám ju aspoň z krku." Nevedela som či sa na rozchody blahoželá alebo sa prejavuje sústrasť. Tak som tam len tak sedela, a rozmýšľala som, čo sa včera stalo. „Jack, dúfam že ani včera večer tam neboli city." Dostala som zo seba. Stálo ma to veľa síl, lebo neviem, čo by som robila keby povedal že áno. Nevedela som si predstaviť tú situáciu. Ani som si ju nechcela predstavovať. Nevedela by som nič cítiť ku Jackovi. Aj keby som sa premáhala. „Nie, neboli." Usmiala som sa, a išla som sa prezliecť, aby som mohla ísť do telocvične. Dala som si športovú podprdu, šortky. Zobrala som si do ruky bandáže a boxerské rukavice.
V telocvični bol Zach, Corbyn a Jonah. „Aj vy?" spýtala som sa ich. „Ako vidím tak aj ty." Odpovedal mi Jonah. Docela ma rozptyľovali. Akože máte tam troch krásnych chalanov, bez trička, len v šortkách.
Začala som sa rozcvičovať. Ponaťahovala som sa. Všetky moje stuhnuté svaly sa uvoľnili. Začala som s ľahkou gymnastikou. Mostík zo stoja, z toho do stojky. Moje pohyby boli ladné a presne nacvičené. Dokonale som ich ovládala. Pochodila som si na rukách. A z toho som sa odrazila na kotúľ letmo a dopadla som na nohy. Omotala som si bandáže okolo rúk, a začala som si do vzduchu nacvičovať rôzne údery. Priamy, pravý a ľavý hák, zdviháky, a rôzne iné. Postavila som sa pred to najväčšie vrece ktoré v telocvični bolo. Cítila som na sebe pohľady, ale nevšímala som si ich. Dala som sa do postoja. Napriahla som sa na úder. V tom momente sa vo mnou pozbierali všetky zadržiavané city. Radosť, hnev, smútok a čo ja viem čo všetko. Nasledoval môj výkrik, ktorý tiež netuším kde sa zobral, a vrece sa z hlučným prásk odtrhlo z reťaze a spadlo na zem.

Pristúpila som k ďalšiemu vrecu, a už nie tak silno som začala búchať a kopať. Nedoporučujem vám to robiť iba v bandáži. Po necelej hodine boxovania, mám bandáž skoro rozodratú tak isto ako mäso na hánkoch pod ňou. Pramienky horúcej krvi mi stekali až ku lakťu. Ale ja som neprestávala. Niekde hlboko vo mne bol chtíč, ktorý ma poháňal vpred. Mala som chuť to vrece svojimi údermi natoľko oslabiť, že by sa roztrhlo. A možno by sa mi to podarilo, keby ma nevyrušil Zach. „Pozri sa, čo si robíš. Prestaň. Prestaň kvôli sebe. Prestaň kvôli mne. Už sa nemôžem pozerať na to, ako sa ničíš." Sklopila som hlavu mysliac na to, že má pravdu. „Ďakujem ti, Zach." Pozrela som sa mu do očí. Tak, ako som sa do nich vždy chcela pozerať. Otočila som sa, zobrala som si rukavice, ktoré som vo výsledku ani nepoužila a po schodoch som išla hore.

🌹