Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

30

Usmial sa. Teda skôr zaškeril. Už som sa chcela brániť. Chcela som utiecť. Nechcela som to. Teda to som si myslela. Moje telo na to malo ale vlastný názor. ,,Zach prečo?" Pýtala som sa. Stál pri dverách a prezeral si ma. ,,Lebo môžem. " ,,Lebo môžem je dôvod ktorý používajú škôlkari. Prečo to robíš?" Pokrčil plecami. Podišiel ku posteli. Naklonil sa ku mne. Ja som si kľakla. Jeho pery sa nenásitne prisali na tie moje. Jeho bozky boli nástojčivé. Boli dominantné. Všetkým na svete tým bozkom hovoril, že patrím len jemu. Nikomu inému. Zašla som mu do vlasov. Ťahala som mu ich, pri každom ďalšom bozku. On mi odopol podprsenku. Jeho ruky a aj bozky sa posúvali na prsia. ,,Zach, ja to nechcem. " povedala som mu cez vzdychy, ktoré spôsobovali jeho ruky na mojich prsiach. ,,Neverím ti. A aj keby, ty ai naozaj myslíš, že ma to zaujíma?" Odpoveď som poznala. A mal pravdu. Chcela som ho tak skurvene moc, ako ešte nikdy nikoho. Bola by som ochotná dať čokoľvek, za jeho vtáka. Zaňho celého. Za jeho vypracované ruky a brucho. Za jeho tvár. Za tvár anjela, pod ktorou ukrýval diabla. ,,Ospravedlň sa mi. " povedal z ničoho nič. Prestal ma bozkávať, prestal sa ma dotýkať. ,,Za čo sa ti mám kurva ospravedlňovať?" Opýtala som sa ho nechápavo. On mi strelil  facku. Odhodilo ma to na posteľ. Začali sa mi zbiehať slzy. Držala som si pravé líco, do ktorého ma nemilosrdne udrel. Ublížene som sa naňho pozerala. Nechápala som prečo. ,,Do očí si mi klamala. Nadávala si predo mňou. Preto. " spaľujúco sa na mňa pozeral. Ja som mu pohľad opätovala. Za malý okamih mi facka pristála aj na druhom líci. ,,Neodpovedala si mi na otázku. " ležala som v posteli. Tvárou na dol. Slzy mi tiekli potôčikmi na obliečku. Bolesť bola tak palčivá. Ale bolo niečo, čo bolelo ešte viac. Moje vnútro. Nejakým záhadným spôsobom som da mu v tomto okamihu chcela vrhnúť okolo krku, a prosiť o prepáčenie hoci aj tri hodiny. Chcela som to spraviť. Akurát že som nestihla. Zdrapil ma za vlasy. Potiahol si ma na jeho úroveň. Celou silou ma dva krát pleskol po prsiach, a hodil ma naspäť do postele. ,,Neodpovedala si ani po mojej výzve. " pozbierala som sa. Sklonila som hlavu, kľakla som si pred neho na zem. Moje uslzené oči zakrývali pramene mojich čiernych vlasov. ,,Ospravedlňujem sa ti. Klamala som ti a neodpovedala som. Už sa to viac nebude opakovať. " po celý čas sa mi triasol hlas a mala som čo robiť, aby som sa nerozvzlykala. Podvedome som cítila úsmev na jeho perách. Na tých perách, ktoré som tak veľmi chcela bozkávať. Tak veľmi. Zobral ma na ruky ako dieťa a so mnou v lone si sadol na posteľ. ,,Som rád, že si to spravila. Nerád by som videl moju malú princeznú, ktorú veľmi ľúbim zbitú. Na to pamätaj. A teraz budeme pokračovať tam, kde sme prestali. Ak budeš poslušná, už sa ti nič nestane. " prikývla som. A rozmýšlala nad jeho slovami. Povedal mi že ma ľúbi. Aj keď možnosť je taká, že sa dostal do takého zápalu, že si neuvedomuje čo hovorí. Aj to je možné. ,,Vieš prečo toto nieje správne. " opýtala som sa ho tichučkým bojazlivým hlasom. ,,Lebo máš priateľku. A nech je to akákoľvek kurva, neveru si nezaslúži." Prekvapene na mňa pozeral. To, čo som sa práve chystala vypustiť z úst bolo dostatočne ťažké na to, aby som to považovala za ťažké. ,,Teraz odídeš. Nie preto, lebo to nechcem, ale preto, lebo ty nemôžeš. Nie je to správne. Zavolaj Loren a choď si k nej zajebať. " dopovedala som, otočila som sa chrbtom k nemu. On pristúpil ku mne, otočil mi jemne hlavu. Pobozkal ma nežným bozkom na pery a šepol. ,,Ľúbim ťa princezná. "  zvrtol sa na päte a zabuchol za sebou dvere. O niekoľko momentov neskôr som začula aj zatvárajúce sa vchodové dvere. Predpokladala som, že si nechal poradiť, a mieri za Loren.
V mojej hlave nastal veľký tresk. Najprv nič, a zrazu všetko. Celé sa to vo mne krútilo jak nejaký posratý hurikán. Všetky emócie. A ten výr pomaly slabol. Ale nie preto, lebo by vlny boli moc slabé. To bolo preto, lebo sa to začalo celé vyjasňovať. Došla som k rozhodnutiam. Po prvé, v tomto okamihu je úplne jedno, ako moc Loren nenávidím, ale neveru si od Zacha rozhodne nezaslúži. Nikto si ju nezaslúži. Neviem či ho miluje, ale keď áno, tak toto je tá posledná vec, ktorú by som jej priala. Za druhé. To čo sa deje medzi mnou a Zachom nebudem nikomu hovoriť. Nepotrebujem aby sa do toho niekto miešal, staral sa do toho. Nechcem, aby ľudia, ktorý sú okolo mňa, mali nejaké očakávania z tohoto, nazvime to vzťahu. Nechcem aby sa ma pýtali, Ako to ide? Ste spolu? Ty si sa s ním vyspala? A čo na to jeho priateľka? Vie o tom vôbec? Za tretie. Nechcem zraniť Daniela. Viem, že ma zjavne má radšej ako kamarátku, ale ja jeho nie. Je to môj najlepší priateľ. Takže ho istým spôsobom ľúbim. Ale nie viac ako kamarátsky. A posledná vec, ktorá z tohto hurikánu vyplávala, ako zlomená stolička po potope, bola pre mňa nejprekvapivejšia.
Som jeho princezná. Viem to. A on je môj milovaný princ. Teda skôr násilník alebo vrah. Čisto poeticky iba.
Môj milovaný násilník Zach Dean Herron.

🌹