14

225 16 4
                                    

Terez :

Po hovore s Loganom som zostala na pláži. Toto miesto ma neuveritelne upokojovalo. Cítila som sa sama zo sebou, nemusela som myslieť na nič, na čo som nechcela. Cítila som sa tu ako doma. Sedela som na piesku, počúvala som jemné vlnky. Fúkal príjemný vietor a vo vzduchu bola cítiť soľ. Svieži vzduch mi prevetrával hlavu, ktorú som mala teraz kompletne zahltenú. Plnú smútku za mojími kamarátmi. Nebolo to tak, že by som si mala probém nájsť nových kamarátov, alebo že by som sa nevedela socializovať. To nie. Ale boli to moji najlepší priatelia. Kamráti, ktorým by som zverila aj svoj život. Ako sa hovorí, kamaráti na život aj na smrť. A čo mám teraz? Vlasne nikoho. Nikoho koho by som poznala. Nikoho, komu by aom sa mohla zveriť. Všetci z nich mi hovoria, že im môžem veriť. Že sú tu pre mňa. Ale ani pre jedného nemôžem byť oporou. Ani jedného nemôžem utešiť. A to je ako neopätovaná láska. Nemôže fungovať. Nie, dokým nebudú obe strany si rovné. Ja im teraz neviem, nemôžem a ani nechcem veriť. Neviem čo sú to za ľudia, nepoznám ich. Ale ani nešťasná láska netrvá naveky. Buď, sa obe strany do seba zamilujú, alebo láska pohasne. Lebo človek nevie žiť nemilovaný. Ak to nevijde, nájde si niekoho, kto ho bude chcieť spoznať, milovať, alebo sa len kamarátiť. Aj kamarátska je láska. A niekedy silnejšia ako tá partnerská.

Postavila som sa zo zeme až keď začalo svitať. Slnko zafarbovalo oblaky na ružovú a oranžovú. Čajky začali krákať a škriekať. Tu a tam vyskočila z vody nejaká rybka. Ponaťahovala som si stuhnuté svaly, popukala som si skrehnuté kosti. Zazívala som si. Nasadla som na motorku, naštartovala som. Vyrazila som aj s malou nádejou, že nájdem cestu domov. A podarilo sa. Po dvoch hodinách zabáčajúc na odbočkách podľa vymyslenej intuície, a ocitla som sa pred domom. Otvorila som si bránu, otvorila garáž. Motorku som zaparkovala vedľa ostatných a vyšla som hore po schodoch.
V dome bolo absolútne ticho, takže pochybujem o tom, že je niekto hore. Vyzula som sa, a išla som do kuchyne. Tam nachádzam sedem tanierov, a veľkú zasvinenú panvicu. Začala som umývať riadny. Večer si zrejme vysačili s praženicou. Keď už bola kuchyňa vyčistená, pustila som sa do raňajok. Zamiešala som cesto na čokoládové wafle. Pripravila som k tomu šľahačku a nejaké lesné plody. Zapla som wafľovač a všeho všudy som spravila dvadsaťpať waflí. Presne v ten posraný okamih, v ktorom som vybrala poslednú waflu, sa ako na zavolanie ukázal Jonah. ,,Dobré ráno." Pozdravila som ho ,,Dobré. Kde si bola celú noc?" Spýtavo si ma prezrel. Nabral si do pohára vodu, a sadol si za barovú stoličku. ,,Bola som na nejakej pláži, sama neviem kde." Zapla som kávovar, a začala som robiť Jonahovi capucino tak ako to má rád. S mandľovým mliekom s väčším podielom kávy. ,,Prepáč nám Zacha. V poslednej dobe sa správa divne. Vlasne od vtedy, čo začal chodiť s Loren." Podala som mu kávu aj s wafľami ,,Ako sa vlasne spoznali?" Zabral si vidličku a nôž. Napil sa kávy, odkrojil si kus wafle, a zjedol ju. ,,Celé to bolo také divné. Ani jeden z nás o tom nič nevedel. Nevedeli sme že sa poznali, a už vôbec nie to, že by boli spolu vonku alebo že by randili. Bolo to proste také odrazu. Z dňa na deň." Kávu som spravila aj sebe, naložila som si jedlo na tanier, a sadla som si vedľa Jonaha. ,,Podľa mňa nemôže existovať láska zo dňa na deň. Je iné ak je ti nieko sympatický alebo fyzicky príťažlivý, a je iné keď niekoho ľúbiš."  ,,Ľúbila si už?" Usmiala som sa ,,Áno, ľúbila." ,,Oliver?" Opýtal sa ma s úškrnom. ,,Áno Oliver." ,,Ako ste sa spoznali vy?" ,,Na jednom modelingovom evente. Bola som tam fotiť pre Supreme a tam sme sa stretli. Mali sme fotiť spolu mikiny. No a dali sme sa nejako do reči a potom som sa spoznala z celou ich partou. Začali sme spolu bývať, a tam niekde to začalo. Náš vzťah. No možno sa budeš čudovať, ale chodili sme spolu deň. Jediný deň pred mojím odchodom. Bol mi skôr ako moje dvojča." Zatváril sa kyslo ,,Spať zo svojím dvojčaťom? To nieje práve vábna predstava." Zasmiala som sa. ,,Ver mi, že kým som neodišla, bola to vábna predstava vždy." Tentoraz sa zasmial aj on, a v kľude sme si dojedli raňajky. Popri tom, ako sme si popíjali kávičku prišiel aj Jake. ,,Dobré sis, bré Jonah." Pozdravila som kývnutím hlavy. Naložila som mu raňajky, a nechala slm ho, aby si spravil kávu. ,,Bál som sa o teba. Kde si bola?" ,,Báť si sa naozaj nemusel, myslím že tvoja sestra zvládne všetko." Vošiel do dverí Jack. ,,To je síce pekné Jack, ale ja som sa pýtal svojej sestry." Jack si zobral taniera sadol si k nám. ,,Dobrú chuť." Zapriala som im. ,,Kde si teda bola? Keď už sme pri tom." Zvedavo sa spýtal Jack. ,,Na pláži." Stroho som odpovedala. ,,To musela byť dosť zaujímavá pláž keď si tam zostala tak dlho." Poznamenal Corbyn. ,,Nie vždy msuí byť niečo zaujímavé, aby sa ti to páčilo." Povedal Jonah. ,,Príkladom je taká Erika Costell." Neodpustil si poznámku Jack. Jake naňho vrhol pohľad zabijáka, a začali sa tam biť. Nie tak reálne ale zo srandy. Ja s Jonahom a Corbynom sme sa na tom veľmi dobre zabávali. Jack chytil  nový dych, a pustil sa do o tri hlavy vyššieho Jakea. Počas ich bitky prišiel aj Logan a Zach. ,,Kôli čomu sa zase oni dvaja bijú?" Bez záujmu sa spýtal Zach. ,,Urážajú si priateľky." Odpovedal mu Corbyn. Logan mal zjavne zlú náladu a nechcelo sa mu otvárať ústa, lebo ani nám dobré ráno nezaprial. A pochybujem o tom, že si všimol že už som tu. Keď konečne prišiel aj Daniel, boli wafle už studené. ,,Dobré Dani." Pozdravila som ho. On sa zatváril prekvapene ani z toho, že ma tu vidí. ,,Dobré aj tebe. Kde si bola? Včera som sa ťa snažil nájsť. Päť hodín som sa preháňal ako šialený." Usmial sa. Usmiala som sa aj ja. ,,Aj snaha sa počíta. Ale ďakujem ti." ,,Pre teba vždy." Kamarátsky na mňa žmurkol, a začal jesť. Zach len prevrátil očami. ,,Čo bude dnes na programe?" Spýtal sa Corbyn. ,,Poďme do kina!" Navrhol hneď Jonah ,,Nie, ideme na motokáry." Presviedčal ho Jake. ,,Mohli by sme si spraviť reštauráciovu tour." Pridal sa Jack. ,,Poďme do aqaparku." Povedal Zach. Jeho nápad sa mi nezdal najhorší, ale radšej by som išla na motokáry. Rozhodovanie som však nechala na chalanov, a keď sa väčšina zhodla na aqaparku, bude aqapark.




🌹

Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SKDonde viven las historias. Descúbrelo ahora