Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

1

           

,,Už idem!" kričím na človeka ktorý stojí za dverami a netrpezlivo a vytrvalo klope. Ja sa naháňam po celom dome, aby som mala na sebe aspoň niečo oblečené, takže bežím otvoriť dvere len v spodnom prádle. Otvorím dvere a za nimi stojí celá naša crew.  Oli a Seb  Moy, Jessie Underhill, Cody Lovre a kopec ďalších chalanov. ,,Úuuu, v nesprávny okamih?" adresoval mi otázku Jessie ktorý mi pohľadom vyzliekal to málo čo som mala oblečené. Skôr ako som stihla odpovedať spravil to za mňa Oliver.
„Nie, ideme presne načas. Terez si v tej čipke neuveriteľne sexi, ale ideme na motorky. Takže ak nechceš aby som ťa na tej motorke pretiahol tak sa choď obliecť." Rozrazil dvere a objal ma. Ostatný chalani ma objali tiež a išli do domu smer kuchyňa kde som mala čerstvo spravený malinový brownies. „Aha fajn, vďaka za opýtanie. Kľudne si môžete dať." Zahundrala som si cestou do šatníka.  Ako som si vyberala moje koženkové nohavice, spadla na mňa odniekiaľ  stará fotografia.

Na nej bolo 5 ročné čiernovlasé dievčatko s prenikavo modrými ocami, 9 ročný chlapec, blondiak s rovnakými modrými očami, a rovnako vyzerajúci 13 ročný chlapec. Bola som to ja s mojimi bratmi. Tereza, Jake, Logan Paul. Milujúci súrodenci, ktorý opustili svoju malú sestričku, aby si mohli užívať lepší život v LA a mňa nechali v diablovom náručí v Detroite. V náručí mojich krstných. Krstná drogovo závislá a fajčiarka. Krstný alkoholik a násilník. Nebol snáď ani deň, kedy som nešla späť zbitá ako pes.
Ale to bolo dávno.

Fotku som odložila na nejakú inú poličku a obliekla som sa. Čierne kožené priliehavé nohavice, červenú braletku a koženú bundu. Obula som si obyčajné čierne AirMaxi. „Už som hotová. Môžeme ísť." Oni huby celé od čokolády prikývli. „Bol aspoň dobrý?" zasmiala som sa „Od teba ten najlepší." Capol ma po riti Seb. „Héj! Dvojča. O-N-A-  J-E-  M-O-J-A. Je ti to jasné?" smiala som sa na ich stupídnych súrodeneckých hádkach.

Inak viete čo je najlepšie? Že Logan ani Jake sa nepokúšali so mnou spojiť. Nesnažili sa zistiť si moje číslo alebo aspoň instagram. Nič. Žiaden kontakt. Zatiaľ čo už chalani sedeli na motorkách, ja som zamykala zámku na dverách. Nasadla som na svoju milovanú  káru a hor sa do terénu. Rýchlosť milujem. Motorka je pre mňa vyslobodenie z prítomnosti. Pocit slobody a neviazanosti.
Po nejakých 3 hodinkách jazdy sme si to všetci namierili do klubu. Mám 18, ale je výhodné mať sexi telo a dospelých kamarátov.

V klube už hrala hlasná hudba a my sme sa usadili „Idem pre pitie?" smeroval nám Brandon otázku. „Zbytočná otázka. Jacka prosím." Poprosila som si a pohodlne som sa na Olim usadila. Už som vedela ako to skončí. Na mol opitý, domov sa sotva dostaneme, a potom si to spolu rozdáme.

Vypili sme toho na náš pomer  docela málo. 3 fľaše Jacka a 2 Jegermaistra,takže sme vcelku v dobrom stave dostali aj s Olim a Sebom dostali domov. „Sebo, ty z jakého posratého dôvodu ideš s nami?" osopila som sa naňho. „Jáj? Ja idem k tebe domov? Ale ja nechcem. Idem k nám." Otočil sa a odišiel. No tak on nebol až tak vpohode.

Odomkla som dvere od domu a Oliver nimi silno zabuchol. Vrhol sa mi na pery spôsobom – chcem ťa hneď nech to stojí čokoľvek. Nie zrovna jemne mi kusol do pery a ja som zavrčala. Začala sa vojna jazykov, kde som značne prehrávala, čo sa mi vôbec nepáčilo. Moja koženka skončila nevedno kde, takisto ako jeho tričko. Musím uznať, hoci jeho brucho vidím ani neviem koľký krát, vždy mi vedia jeho vypracované tehličky vyraziť dych. Nemá ich tak strašne vypracované, ako niektorý nechutný kulturisti, ale má ich presne také, ako majú byť.  Chytil ma pod zadok, ja som sa mu zakvačila nohami do pásu. Vyniesol ma do izby, čo sa väčšinou nestáva. Väčšinou to nevydrží, takže skončíme na gauči. Tentoraz nie. Táto noc sa mi začína čoraz viac páčiť.

Ráno som sa zobudila nahá, vedľa nahého Olivera. Hodila som na seba jeho tričko a nohavičky. Išla som dole po schodoch keď som počula „My chceme jesť! My chceme jesť!" bolo mi jasné kto tam dole sedí. „Bré ráno Terez." Ozvalo sa zborovo. „Dobré aj vám, Jessie, Seb, Jocob, Cody, Brandon a Aron." Pekne som sa usmiala. „Poď nám tu s tou svojou peknou prdelkou spraviť nejakú mňamku." Zasmiala som sa a začala som robiť hamandeggs. Akože z 20 vajíčok. Oni sa zatiaľ smiali na našich starých zážitkov z výletov.

Bolo to vtipné, lebo každý si pamätal niečo iné a spolu sme sa dohadovali ako to naozaj bolo. Podala som im taniere a oni sa do toho bez poďakovania pustili. „Ešte mi prosím ťa podaj pomarančový džús, Terezka." „Čo by si ešte ty nechcel. Nemám ti ešte aj kakauko spraviť?" a podala som mu ten džús s hundraním. „A pohár?" tak a má to čo chcel. Vytočila som sa.

„Piči tak si zdvihni tú tvoju lenivú riť Jacob, a podaj si ho." Zhúkla som, on len vypleštil oči a radšej si ho išiel zobrať. Zobrala som si tanier a začala som jesť. Hneď od rána mám úplne pokazený deň. Nebudem im tu robiť nejakú slúžku.

„Inak kde je moje dvojča?" vypytoval sa Seb. „Spí." Pozrel sa na mňa podozrivým pohľadom, „Kde spí, a čo má  oblečené?" ja som mu normálne odpovedala „Spí v mojej posteli, ešte asi stále nahý. Prečo?" naraz sa zadrhlo všetkým ktorý mali praženicu v ústach. Ja som sa začala smiať a búchať im po chrbtoch aby sa mi tu nezadusili. Po 10 minútach keď sa už všetci dokuckali, boli celý červený a mali slzy v očiach. „Môžeš za to ty." Skonštatoval Brandon. „Ja? Ja za nič nemôžem. Vy neviete jesť. Nie ja" vyslúžila som si vražedné pohľady od všetkých za stolom a už som radšej bola ticho. Len som dúfala že si aspoň v kútiku duše uvedomujú že mi strašne krivdia a že mám pravdu. Veď to keď ste sa na nich pozerali mysleli ste si že pred vami je skupinka malých prasiat, nie slušne vychovaných chalanov.

Po ďalšej polhodine žartíkov a spomínania na minulosť sa končene Oliver rozhodol potešiť nás svojou prítomnosťou.

„Dobre že si sa ukázal Oliver. Chcel si mi niekedy povedať že si spal s Terez? Nebyť mojich vyvinutých detektívnych schopností by som na to neprišiel." Spustil Seb. Ja som len pretočila očami. „Čo sa ty serieš do toho, s kým ja spím čo, Sebastián?"  ohradil sa Oliver. „Tak keď je to naša spoločná kamarátka, ktorá vyzerá ako bohyňa a všetci tu ju máme chuť pretiahnuť, očakával som že mi to povieš." „Chalani kľud. Nemusíte tu riešiť vaše súrodenecké hádky. Poďme na motorky. A potom môžeme ísť zase do klubu. Mám chuť si riadne zatancovať." Oni voľky nevoľky súhlasili, takže hneď po tom, čo sa Olino naraňajkoval, sme utekali na motorky objavovať ďaľšie neprebádané časti New Orleans.

🌹