✧ [sᴀʀᴀ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧
Moja práca je občas monotónna. Pootoč tým kolieskom, vycentruj na stred, zvýš výšku clony, nastav správny čas a pohyb. Vskutku monotónna, no i tak ma napĺňa viac než písanie. Písanie, ktoré som si sama zhnusila už pred koľkými... Desiati rokmi?
„Sara, máš ten záber?"
Rýchlo nazrela do galérie a strnulo prikývla.
„Výborne. Šéfka sa poteší."
Mala rada svoj džob, a po tom, čo sa prisťahovala do Soulu to bola jedna z mála vecí, v ktorých sa cítila ako ryba vo vode. Odjakživa zbožňovala fotografie. Po rokoch, čo sa potĺkala pofidérnymi flekmi ako fotografka prvých svätých prijímaní, sa uplatnila práve tu. Tu, v slobodnom vydavateľstve pre dennú tlač - N.Mogsoli. Niekedy síce nemala ani jeden voľný deň, oči jej klipkali pri vyvolávaní fotiek, či sa musela obšmietať po nebezpečnejších lokalitách mesta, bavilo ju to. A to bolo predsa to najdôležitejšie.
Iba s ťažkým srdcom si spomínala na svoju minulosť v New Yorku.
Do dneška sa na seba hnevala za to, že túto, na prvý pohľad, vysnívanú prácu vymenila za všetko čo mala. Vzdala sa mnohého, nevynímajúc svoju slobodu i rodinu.
Nie, už viac na to nemysli. Minulosť je za tebou a jediné, čo je na nej dôležité, je samotné ponaučenie z nej.
Mala veľa kolegov s ktorými dobre vychádzala a vlastne, keď sa nad tým zamyslela, v jej spoločnosti sa nenašiel ani jeden človek, čo by jej komplikoval život. Tejto úlohy sa často chopili výtržníci v uliciach.
Akurát sa zamýšľala nad svojou vzburou myšlienok, keď ju nevrlý chlapík, čo sa zúčastňoval demonštrácie, sotil rovno do obrovskej blatistej mláky.
„Si v poriadku?" Kyungmin jej nastavil otvorenú dlaň. Bolo už tradíciou, že z podobných podujatí vyšla ako obeť zakaždým ona, lebo v jej tíme boli samí muži. A to v hlavách väčšiny tupcov znamenalo - najslabší článok.
„Doriti! Včera som tie nohavice vytiahla z práčky," Sara sa vedela mimoriadne zlostiť kvôli maličkostiam, ale za posledný týždeň ju niekto zhodil už štyrikrát. Raz do kríkov pri vysokom činžiaku v Sadang-Dongu, dvakrát do mláky a do mestskej fontány. Bola vážne vzácnosť nájsť na jej koži miesto pre ďalšie nové modriny, ale aj toto, bohužiaľ, bola súčasť jej povolania.
„Veď nech ti ich vyperie priateľ. Alebo sa domácim prácam oblúkom vyhýba?" uškrnul sa Kyungmin.
Seon Kyungmin bol jej najbližší kolega. Spoznala ho ako prvého po nástupe do N.Mogsoli. Stali sa slušnými kamarátmi aj napriek tomu, že Sara nedokázala dobre nadviazať kontakt s cudzími.
„Si dnes akási tichá," mierne potriasol jej plecom. „Vieš, že keď nič nepovieš, tak so mnou automaticky súhlasíš? Nemysli na toho chrapúňa. Vypusť to z hlavy. Čo robíš večer? Napadlo mi, že by sme mohli zájsť na pizzu. Účet je na mňa."
„Rada by som šla, no nemôžem."
„Už máš plány?"
„Celkom dôležité."
„Myslím, že na tomto mieste sme už skončili. Do zajtrajšieho čísla máme dosť fotografií. Hádam nám nejaké prémie šéfka dopraje," jeho sebavedomé žmurknutie vravelo samé za seba. A keďže bol vedúcim tohto dobrodružného tímu fotografov, rozhodne sa pokúsi čo najlepšie obrániť pred šéfredaktorkou Pagetovou.
„Ako povieš. Pokiaľ sa ti však nepodarí uspieť, predpokladám, že tvoje pochybenie zaplatíš z vlastného vrecka."
„Hej! Ja som to tak-"
YOU ARE READING
Paper Airplanes
Fanfictionp a p e r a i r p l a n e s ❝Pozerám sa na ten fotoalbum a vidím na ňom papierové lietadielká. Vieš, na čo sú dobré papierové lietadielká? U nás na škole sme ich zvykli hádzať von oknom a závideli sme im, že môžu byť, na rozdiel od nás, slobodné...
