Paper Airplanes

changes

✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Gen by za normálnych okolností ihneď šla do práce, no vybavila si dovolenku, keby Yoongi potreboval s niečím pomôcť. To by si sám však nepriznal a inak to nebolo ani ráno, kedy si tvrdohlavo zapínal košeľu. Nakrivo.

Ledva sa o ôsmej vytrepal z postele so slovami, že hádam ešte prehodnotí svoje rozhodnutie, a radšej si vezme naliehavé voľno. Nakoniec sa však prispôsobil svojmu pôvodného plánu a úprimne, nevedel sa dočkať, až sa pustí do skladania nových piesní. Toľko nápadov mu hýrilo mysľou... Bola by škoda nespísať ich na papier a nevyžmýkať z nich všetok možný potenciál.

Pre Gen bola jeho práca dilemou. Nedokázala si predstaviť, ako bude aj naďalej vykonávať producenta, keď si nedovidí ani na špičku nosa.

Min Yoongi však o sebe a svojich čarovných zručnostiach nepochyboval. Bol odhodlaný popasovať sa so svojím osudom ako najviac to len bude možné.

Bolo to ozaj zvláštne, no do práce vykračoval s gráciou a so širokým úsmevom na perách.

Gen to zahrialo pri srdiečku. Ona dobre vedela, že na jeho mieste by sa nechala položiť vlastnou sebaľútosťou.

„Do teba to auto muselo naraziť vo veľmi veľkej rýchlosti," poznamenala podpichovačne.

„Prečo si to myslíš?"

„Nemáš rád prechádzky. Do práce som ťa videla kráčať pešo iba raz, keď boli odstavené všetky hlavné ťahy."

„Čerstvý vzduch," prezradil jej, „užívam si svieži ranný vánok, pretože neskôr bude nasiaknutý ktovie akým svinstvom."

„Jasné," krútila nad ním hlavou. Netušila, čo sa stalo s pôvodným Min Yoongim, ale tieto zmeny ju príjemné prekvapili.

„Mimochodom, Vianoce sú už za rohom..."

Fakt? Na to by som sama asi nikdy nedošla, Yoongi.

„Potreboval by som od teba, aby si niečo zariadila."

„A čo také?"

„Ty sa v kreslení vyznáš lepšie ako ja," záhadne odvetil, „budeš schopná vybrať tie najkvalitnejšie umelecké pomôcky pre Sungieho?"

„Sungieho? Yoongi, nemáš horúčku?" zažartovala, pretože jej prišlo až nereálne, aby si niekoho tak obľúbil. Niežby mal srdce z kameňa, ale väčšinou mu trvalo zopár mesiacov, kým si niekoho nového pripustil k telu. Prečo to s Jisungom bolo inak? Vskutku ovplýval nejakým výnimočným opantaním, ktoré zmiatlo aj samotného Min Yoongiho?

„A čo konkrétne si pod umeleckými pomôckami predstavuješ? Chceš mu dať nový skicár, ceruzky, akvarely, tempery?"

„Všetko, čo nájdeš, bude tak akurát."

Z vrecka svojho trenčkotu vytiahol hrubú guču dokrčených bankoviek.

„Pookrialo ti srdiečko?" zapriadla Gen.

„Zmĺkni," pouškrnul sa a počkal, kým si tie peniaze nevezme. Veril, že Gen sa pri nákupoch bude o dosť viac dariť, než jemu. Popravde, ona mala aspoň funkčné oči.

„To decko je skvelé," musel naostatok doložiť, pretože sa medzi nimi rozhostilo až neznesiteľné ticho, „dovolil by som si tvrdiť, že čo to pochytil od Jimina. Neviem však, či je to dobré alebo zlé..."

„Vyrastie z neho ďalší manipulatívny človiečik, ktorému nevieš odolať, že?"

„Ale prosím ťa," odfrkol si, „ja viem odolať takmer každému."