Paper Airplanes

bonus chapter: sann

 „Si okej, Emb?"

S Taehyungom vyčkávali v jeho striebornom Hyundai na parkovisku pred nemocnicou. Dokonca aj takto skoro ráno našli len tak-tak voľné miesto.

Taehyung mal o svoju priateľku naozaj strach. Celé ráno ju sužovala nevoľnosť a sotva sa potácala ku kuchynskej linke po pohár vody. Nezobudila ho, aby jej pomohol, chcela si poradiť sama. Čo sa týka dnešnej návštevy doktora, tiež by sa tu najradšej ocitla po vlastných. Možno ani nie tak z dôvodu, že sa ho chcela strániť, no ešte zavše sa hanbila. Stráviť fakt, že sa o niekoľko mesiacov stane čerstvou mamičkou bolo pre ňu temer nemožné. Nech ju Taehuyng presviedčal akokoľvek, na jej svojhlavosť nemal tie správne páky.

„Emb," načiahol sa po jej líci a nešikovne jej palcom prešiel po pokožke. „Rozprávaj sa so mnou, miláčik."

„Cítim sa divne," pritisla si nohy k hrudi. Z topánok jej už na začiatku cesty vykĺzli chodidlá a navyše by nerada zašpinila Taehyungovi kožené poťahy. Na čistotu svojho auta bol veľmi zaťažený.

Domnievala sa, že sa jej vnútri tela prelievajú orgány z jednej strany na druhú, skrúcajú sa do jednej veľkej masy mäsa a cievok a znova sa rozpínajú.

„Bude to v poriadku."

Pokúsil sa ju utešiť a zo svojej tašky vytiahol papierové vrecko. Ešte pred odchodom sa stihol zastaviť v pekárni a kúpiť na raňajky sladké a maslové pečivo. Dúfal, že Ember aspoň ochutná, pretože sa do jedla nemala už zopár dní. Ledva si z polievkyna nabrala za lyžicu, už nad ňou krčila nosom.

Taehyung sa sprvu nazdával, že za to môžu jeho mizerné kulinárske schopnosti. Doma bol čoraz častejšie a v kuchyni pobehoval ako zmätená gazdiná. Nakoniec rezignoval a priniesol jej menu z Jinovej reštaurácie. Nijakú zmenu však nezaznamenal. Ember odmietala jedlo tak či tak.

„Prosím," urobil na ňu psie oči, no pochyboval, že zmení názor. „Mám pre teba a pre našu malú fazuľku croissanty, škoricové donuty, medové motáky, slimáky s jahodovým krémom a dokonca aj pletenky s mandľovými lupienkami. Viem, ako v poslednom období zbožňuješ sladké, a tak som zobral z každého niečo," previnilo sa usmial a podal Ember papierové vrecúško.

Tá doň sporadicky nahliadla, nasala príjemnú vôňu čerstvého pečiva, ale nič si nevybrala.

Taehyungovi povisli kútiky pier. Už naozaj netušil čo robiť. Každý deň jej prinášal jedlo z iného kúta mesta rôznych príchutí a variácií, trpezlivo jej pripravoval bylinkové čaje, ktoré jej mali uľaviť od nevoľnosti, držal ju za rukku počas chvíľ, kedy nariekala do vankúša a nemohla sa postaviť.

„Nemôžem," samej sa jej tvár skrútila do grimasy, lebo musela zasa odmietnuť. Nerobila to naschvál, nechcela Taehyunga zraniť, ale nerada by mu zašpinila auto, ak by to na ňu prišlo.

„Aspoň sa napi," odstránil vrchnák od termosky a prelial doň pariaci sa ibištekový čaj. „Bojím sa o teba, Emb."

„Nie je dôvod," odpovedala a priložila si okraj vrchnáku k perám. „Budem v poriadku. Uvidíš."

„Tvoj vzhľad ma neupokuje," odhrnul si ofinu z čela a zadíval sa pred seba na ďalšie vozidlá, ktoré sa márne pokúšali nájsť voľné miesto. „Kedy tam máš byť?"

„O desať minút."

„Idem s tebou."

„Už sme sa o tom bavili," prehovorila vážne. „Chceš sa nechať prekvapiť, nie? Je to pre teba dôležité, Tae."

„Nič nie je pre mňa dôležitejšie ako to, či ste okej," obkrútil svoje paže okolo volantu a nešťastne si naň položil hlavu. „Nezniesol by som, ak by-"