Paper Airplanes

bonus chapter: how jimin met jisung

Spoza laptopu pozorne sledoval každý jej krok. Zakaždým prichádzala neskoro po deviatej, ovešaná fotoaparátom a zafúľaným oblečením. Sara mu prizvukovala, že má náročnú prácu a ešte k tomu aj v teréne. Nečudo teda, že u nich bežala práčka nonstop.

Jimin jej veril. Nemal dôvod myslieť si opak. A keďže on bol iba obyčajný učiteľ, ktorý obyčajne končil siedmou či ôsmou hodinou, mal veľa času na domáce práce. Staral sa o to, aby mezonet ako-tak vyzeral, zalieval roztomilý banánovník pri vchode, chystal jej každé ráno novú kôpku šatstva do práce. Dokonca sa uráčil aj variť!

Sara sa nad maličkosťami, ktoré pre ňu každodenne podnikal, nepozastavovala. Jej trasa po príchode domov bola prostá. Zastavila sa v kuchyni, aby do seba obrátila pohár sódy s citrónom, odpochodovala si dať sprchu, rozlúčila sa s Jiminom a šla hore do spálne. Nezaujímala sa o to, aký mal deň, koľko študentov musel nechať po škole a koľkých prichytil pri fajčení. Nemohol sa jej sťažovať na svojich kolegov a ani s ňou zdieľať vtipné hlášky z hodín.

Poslednou dobou sa kvôli tomu cítil obzvlášť nešťastne. Ledva zaspával, v práci sa nedokázal poriadne sústrediť a často sa prichytil pri iných myšlienkach. Ich pomerne veľký mezonet bol opusteným a chladným miestom. A Sara mu túto jeho krízu nijako neuľahčovala. Veď koľkokrát si zahryzol do jazyka, lebo by jeho žvásty nechcela počúvať? Koľkokrát sa jej chcel vtisnuť do náručia a vyliať si svoje boľavé srdce? Koľkokrát len túžil po jej úsmeve, ale zdalo sa, že aj to bolo nad jej sily?

„Ahoj, Sanei."

„Ahoj, Jimin."

„Objednal som nám na večeru čínu."

„Pôjdem pod sprchu a spať."

Samozrejme. Nikdy nevybočila zo svojej rutiny. Každý deň ukončila rovnakými slovami a keď mala lepšiu náladu, občas mu popriala aj pekné sny.

Žiadne otázky naňho nemala, celkom, akoby jej na ňom ani nazáležalo. Jeho srdcu a najmä duši sa tá trpká pravda niesla ťažko. Veď, poznali sa už čo? Sedem rokov? Osem? Určite dosť na to, aby vo svojom vzťahu pokročili. Prečo potom stagnovali? Prečo nemohli urobiť pokrok? Bola chyba v ňom? V čom robil zásadne zlé rozhodnutia? Ako by to dokázal napraviť?

Jeho rodičia tiež neboli dvakrát trpezliví. Pri každom spoločnom telefonáte mu obúchavali o hlavu, aby so Sarou prišli do Pusanu. Mimo to ho tlačili do svadby a k deťom. Bohužiaľ im nemohol úprimne odseknúť, že by už aj let do inej galaxie bol reálnejší.

Sara bola od začiatku tvrdý oriešok. Vedel to, ale neprihliadal na to. Možno ho to trochu aj lákalo. Dievča, čo mu hneď nepadlo k nohám a ktoré si nepodmanil ako svojím šarmom, tak ani svojím talentom. Skrátka neexistovalo nič, čím by si získal jej sympatie. Nakoniec sa mu to však podarilo. Teda spolovice. Po jej odlete do Štátov sa jej márne pokúšal písať listy vyše polroka. Ani na jeden mu neodpísala. Ignorovala ho. A ignoruje ho aj dnes. Čím si to zaslúžil? Myslel si, že si tým najhorším už prešli, no zjavne sa splietol. Zjavne čelili omnoho väčšej katastrofe a Sara kvôli tomu nepohla ani prstom. Nezaujímala sa. Večne sa ho stránila, blokovala jeho dotyky a vytláčala ho na sedačku. Dopekla, dokázali sa škriepiť aj pri výbere filmu.

Hnusím sa jej?

Nečudoval by sa. Jednou zo Sariných špecialít bolo zatĺkanie. Otvorene sa málokedy prejavila, zväčša všetko popierala.

A on už nevedel čo má robiť. Ako má na ňu ísť, ako sa má s ňou baviť. Nie po prvýkrát hľadal pre oboch vzťahového kouča, avšak nazdával sa, že by tým Saru iba viac rozčúlil. Ona nebola typ, ktorý by ľahko prijal pomoc druhých. No ich vzťah rýchlo upadal a pokiaľ by sa malo nasledujúcich osem rokov vláčiť v podobnom duchu, nechcel by to. Zosypal by sa, no zosypal by sa aj z jej odchodu. Tak veľmi sa s ňou o tom chcel porozprávať, ale neodvážil sa. Zdalo sa, že bol už totálne na dne.