Paper Airplanes

bonus chapter: scars

*pozor, pozor*: táto časť obsahuje zmienky o self-harm (you have been warned)

-------------------

Gen sa pokúšala čo najjemnejšie zaobchádzať so žiletkou. S holením druhých nemala žiadnu prax a desilo ju to až do špiku kostí, ale keď ju Yoongi poprosil, nemohla povedať nie. Ruky sa jej triasli ako osika a ostrie v jej prstoch neisto prechádzalo po jeho tenkej pokožke. Neraz ju premkol strach, že by mu mohla ublížiť.

Spomínala si na to, ako sa tešila, keď im doktor oznámil, že sa môžu vrátiť domov. Bol v tom však maličký háčik. Toto miesto pre ňu už viac domovom nemohlo byť.

„Au."

Gen okamžite zmeravela, keď zo seba vyludil ten zvuk.

Previnilo si zahryzla do pery a očami sa snažila nájsť tú krvavú ranku, ktorú mu na tvári spôsobila.

„Ja tam nič nevidím," skonštatovala nešťastne. Žeby aj ona začínala slepnúť? Mala by si zaobstarať okuliare ako Jimin?

„A čo hľadáš?"

„Porezala som ťa," pripomenula mu.

„Nie, nerezla."

„Ako to? Prečo si potom zastonal?"

„Stískala si mi prisilno sánku. Bolelo to. Prepáč."

Gen si s úľavou vydýchla. Naozaj ju premkol strach, že mu spôsobila ujmu tým nepodareným ostrím, no nakoniec za to mohol iba jej pevný stisk.

Hneď ako sa znova pustila do práce sa uistila, že s ním zaobchádza nežnejšie.

„Ide ti to dobre," pochválil ju Yoongi, keď sa medzi nimi opäť rozhostilo ticho.

Zo všetkého najviac neznášili to depresívne mlčanie, ktoré sa týmto obrovským domom rozhostilo behom niekoľkých sekúnd. Bolo mučivé, násilné a na duši nesmierne ťaživé.

„Vážne? Robím to po prvýkrát," uchechtla sa Gen a namočila žiletku v plastovom pohári s vodou. Tento proces opakovala pravidelne, aby si uľahčila celé toto peklo.

„Si prirodzený talent," uznal Yoongi pobavene.

Za tým úsmevom sa jej skutočne cnelo. Počas pobytu v nemocnici ho iba zopárkrát pristihla pri úškrne a aj ten bol na jej vkus prikrátky. Preto, keď už nič pozitívne na tomto mieste nevidela, aspoň, že sa Yoongi cítil prirodzenejšie. Aspoň bol konečne o čosi viac vo svojej koži.

„Vieš, že sa ti to hodilo?" ozvala sa, obzerajúc si ešte zvyšnú polovicu jeho zarastenej tváre.

„Uťahuješ si zo mňa?"

„Myslím to smrteľne vážne. Čím dlhšie sa na teba pozerám, tým viac sa mi to páči. Máš šťastie, že ti brada rastie rovnomerne. Hwanie také šťastie nemá."

Yoongiho telom sa rozlial príjemný pocit škodoradosti. Aj takáto banálna vec ho dokázala vytrhnúť zo zlej nálady. Veď predsa, znova mal navrch pred tým ťuťmákom Suk Hwanom. Aj keď obaja pochovali bojovú sekeru, sem-tam sa na jeho adrese ešte mohol priživiť, či?

„Na jednom mieste mu chlpy rastú ako divé, a potom zrazu nič. Je to bieda..."

„Aj tak by s bradou vyzeral ako kretén," poznamenal Yoongi úprimne.

„Nie, seklo by mu to," protirečila Gen. „Na druhej strane by ste mali obaja zas o dôvod viac, prečo sa doberať. Ste ako malí chlapci."

„V poslednej dobe sa usilujem správať na svoj vek," ohradil sa Yoongi.