Paper Airplanes

✧ [sᴀʀᴀ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Sara počas práce každodenne pendlovala po Soule, aby objavovala ďalšie a ďalšie zaujímavé podujatia, z ktorých by neskôr mohli vzniknúť pútavé reportáže pre N.Mogsoli. Anoki bola svojou prácou doslova posadnutá, avšak vzhľadom na jej medové týždne, nemohla byť v práci tak úplne fyzicky prítomná.

Niektorým svojím zamestancom dôverovala až až, iných si dokonca natoľko obľúbila, že s nimi trávila čas aj pri rannej šálke white chocolate mocha. Avšak ani jedného nemala tak rada, aby mu do rúk zverila celú vydavateľskú spoločnosť. Teda až na jednu konkrétnu osôbku. Saru.

Tá sa svojím novým povinnostiam nepotešila. A aj keď mala bohaté skúsenosti s písaním a na gramatiku vycibrený zrak, takéto zväzovanie od slobody jej veľmi nezaváňalo.

Pokúšala Anoki odhovoriť od jej šialeného nápadu, no ona si tvrdohlavo stála za svojím a tvrdila, že nikoho iného na šéfredaktorské kreslo skrátka nepustí. Často sa jej aj nepriamo vyhrážala, že pokiaľ nepríjme jej návrh, prekazí jej a Hoseokovi spoločný čas. A to Sara, pravdaže, nechcela.

No a tak sa stala novou šéfredaktorkou nezávislého denníka N.Mogsoli. Vďaka tomu po nej sem-tam kolegovia závistlivo gánili.

Sara ani len netušila, či dokáže Anoki nahradiť v jej neopísateľnej neoblomnosti, pretože ona sa snažila akýmkoľvek potenciálnym konfliktom oblúkom vyhýbať.

Dnešné ráno bolo už, samé o sebe, dosť chaotické. Nielenže prežívala dilemu ohľadom stratených Jiminových hodiniek, no ešte ju aj Anoki bombardovala správami, či ide všetko hladko.

Budova ešte nie je v plameňoch, drahá Anoki. Nemusíš sa obávať...

Skoré hodiny boli vždy poriadne hektické. O to viac, keď na ňu celá redacia spoliehala a ona mala sotva tridsať minút na to, aby skontrolovala všetky člány v novom čísle. Ak by objavila čo i len maličkú chybu, proces by sa musel zrýchliť, tlač by bola nútená pracovať ešte výkonnejšie a dovoz by sa oneskoril.

Za dnešné ráno to bola už jej druhá káva a dokonca aj s kofeínom! Ak jej srdce čoskoro vypovie, Anoki si aspoň do konca života bude môcť vyčítať, že to celé spôsobila ona. Na jednej strane jej rozumela, no na druhej jej to prišlo extrémne neprofesionálne. Veď Sara ani nemala vyštudovanú žurnalistiku a do života jej zasiahli najmä náhodné momenty, ktoré z nej urobili známu osobu.

Posledná rýchla korektúra krátko predtým, ako záložku s novým číslom odnesie do tlače s relatívne čistým svedomím.

Sara nemohla byť šťastnejšia, keď konečne opustila svoju novú kanceláriu.

Práca bola náročná, počasie pochmúrne, depresívne a s dozvukom slabého sneženia. Nakoľko jej prácu nemal kto skontrolovať a ona tu bola tým najvyššie postaveným človekom, dovolila si aspoň hodinový telefonát s Gen, ktorá sa už natrvalo presťahovala do Tägu.

Od srdca jej priala túto vytúženú životnú zmenu, pretože z jej slov tušila, že len tam môže nájsť skutočnú radosť. A to, že viac nebude v Soule, predsa ešte neznamenalo, že ich priateľstvo zanikne.

Navyše sa túto zmenu usilovala brať čo najviac pozitívne. Aspoň bude mať dobrú výhovorku na to, aby vypadla z Namchan-Dongu a bude môcť ísť na sólový výlet. Perfektné.

Nebyť v teréne so svojím fotoaparátom jej momentálne ale chýbalo. Niežeby si užívala drzých ľudí, ktorí ju veľakrát odstrkovali či postrkovali do mlák pri krajniciach. Avšak takáto práca jej poskytovala voľnosť. Anoki nad ňou nestála s kritickým pohľadom a varovným ukazovákom.