Paper Airplanes

give me one week

✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Gen už ani nerátala, koľko sĺz za posledné dva dni vyronila. Pri každom ďalšom náreku ju nepríjemne pálili oči. Snažila sa dovolať Ember, ktorej by sa mohla vyžalovať s jedným z najväčších problémov svojho doterajšieho života, no ne updvíhala.

Tešila sa na piatok. Aj keď slovo tešiť sa nebolo práve tým najvhodnejším. Aspoň by však vypadla z domu a stretla sa s kamoškami. Určite ju pochopia, poľutujú, dajú jej za pravdu, že jej odchod bol správnym krokom. No bol? Hoci nenávidela Min Yoongiho, stále sa jej za ním cnelo. Sedem rokov je priveľa na to, aby ich človek len tak zahodil za hlavu.

Mobil jej vedľa postele zavibroval. Nemusela sa ani pozrieť na obrazovku, hneď vedela kto to je. Yoongi ju bombardoval telefonátmi už od minulej noci a svoju nádej nestrácal ani po štyridsiatich nevydarených pokusoch.

„Prečo mi nedáš pokoj?" pritisla si vankúš na tvár. Čosi ju nutkalo prijať hovor, aby naňho mohla nakričať a povedať mu, aký sa z neho vykľul kretén. A predovšetkým, aký kretén je ona sama. Ona, ktorá mu na to divadielko skočila. Čo keď jej okolo úst mazal med? Mal ju vôbec niekedy rád? Úprimne rád? Čo ak si počas celých rokov užíval za jej chrbtom s inými ženami? Takáto myšlienka jej zovrela srdce.

„Gen?" dvere od hosťovskej izby, ktorú od včerajška okupovala, sa pootvorili. V nich stál jeden z mála mužov, ktorý ju ešte nestihol sklamať - Suk Hwan.

„Hwanie, nechaj ma osamote, prosím. Nechcem sa o tom rozprávať..."

Už niekoľký raz sa s ňou pokúšal nadviazať rozhovor o jej zármutku, avšak stále sa vykrúcala.

„Kým chceš u mňa bývať, musíš mi objasniť presný dôvod, ktorý ťa sem dohnal."

Ubolene po ňom zagánila. Suk Hwan postrádal empatiu. Ani Yoongi žiadnu nemá... Letmo si spomínala na časy, kedy na Suk Hwana žiarlil. Považoval ho za jej nápadníka.

„Dohnal ma sem Yoongi."

„Áno, ja viem, no... Ako to chceš ďalej riešiť?"

„Ďalej? Hwanie, on pochoval všetku nádej s činom, ktorý spáchal. Ja sa k nemu už nevrátim. Nikdy."

„Nikdy? Si si istá, že to nepreháňaš, Gen? Veď vieš, chyby sa stávajú a ak by ste si to vyrozprávali, tak-"

„Jedine, ak by dokázal zvrátiť čas," prerušila ho rázne. „Neviem, koľko neúspešných vzťahov máš za sebou ty, ale ja ich mám celú zbierku."

Spomínala si na Guida, ktorý jej neukradol iba srdce, no aj sny. Jej tvorbu, jej dôveru... Všetko. Po jeho odchode si povedala, že viac nedopustí, aby jej niekto znova pošľapal dušu. Nanešťastie sa to Yoongimu prepieklo.

Suk Hwan si povzdychol. Poznali sa síce dlho, no ani zďaleka o nej nevedel všetko. Nepredpokladal, že dnešok niečo zmení, ale aj tak mal potrebu urobiť jej láskavosť.

„Možno si pre tento svet príliš dobrá," zamyslel sa držiac ju vo svojom náručí. Gen sa neubránila ďalším slzám a smoklila mu do trička.

„Alebo som príliš hlúpa na to, aby sa som sa poučila zo svojich chýb..." dodala, keďže to bola prijateľnejšia teória. Vo svojich skoro tridsiatych rokoch ešte nenatrafila na človeka, ktorý by jej bol dokonalým odrazom. Keď si pomyslela na Viu s Namjoonom, ktorí k sebe pasovali akoby boli jeden druhému predurčení, bolo jej smutno. S Anoki a Hoseokom to bolo rovnaké, Soa a Seokjin sa dopĺňali dokonca aj v trápnych vtipoch.