Paper Airplanes

trip to busan

✧ [sᴀʀᴀ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

„Pusan vyzerá zaujímavo," Jisung pretáčal stránky starej brožúrky, ktorú si Sara priniesla ešte zo svojej prvej návštevy. Ani by jej nenapadlo, že by mohla byť užitočná. Jisung bol vďačný za to, že sa mohol čo to priučiť o domove svojich starých rodičov.

Bol rozrušený, poriadne si nevšimol, že brožúrku držal hore nohami. Pod jeho roztomilým úsmevom sa však skrývali obavy. Hlavou mu neustále svišťali otázky, či ho budú mať radi.

Sara stroho pritakávala. Nemala dobrú náladu. Z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu trval Jimin na tom, aby cestovali vlakom. Vraj to bude autentickejšie. Lenže trepať sa s dvoma plnými kuframi šatstva naprieč vozňami a navyše ešte s Jisungom, nebolo nič pre ňu.

Snažila sa upokojiť svoje bubľajúce nervy tým, že lúštila krížovky, alebo čítala svoje obľúbené cestovateľské blogy. A pokiaľ sa nevenovala ani tomu, tak na tablete upravovala reportážne fotografie pre Anoki.

„Mami, počúvaš ma vôbec?" zamával jej pred tvárou svojimi rukami. „Kedy tam budeme?"

„Jisungie, pýtal si sa ma pred piatimi minútami," povzdychla si, „takže si ich pekne odrátaj od mojej predošlej odpovede."

„Ale ja sa nudím..."

Ja Jimina naozaj dorazím.

Aj keď jazda ubiehala svižne, Jisung bol neposedné dieťa, ktoré potrebovalo dostatok priestoru na to, aby sa vyšantilo. S autom by si mohli urobiť dlhšie prestávky, prevetrať si hlavu pri mori alebo sa najesť na odpočívadle v objatí prírody.

„Vydrž, čoskoro tam budeme," odvetila mu Sara. „Buď trpezlivý, Jisung~ah. Uvidíš, že ti cesta utečie ako voda. Onedlho sa vráti tvoj otec a prinesie jedlo. To ťa nachvíľu zamestná. Tešíš sa na svojich starých rodičov?"

„No," zahryzol si do pery, „teším sa, ale budú sa tešiť aj oni?"

„Prečo by sa nemali?"

„Ja neviem," zamrmlal, „čo ak sa im nebudem páčiť?"

„Samozrejme, že sa im budeš páčiť!"

„A ty sa im páčiš, mami?"

„Hm. Tiež som sa prvého stretnutia s nimi obavála, ale stres z teba opadne hneď ako ich uvidíš. Dôveruj mi."

Jisung bol naďalej na pochybách.

Ona to nemôže pochopiť, veď kto by ju nemal rád? Je to tá najkrajšia a najlepšia mama na svete!

„Myslím to vážne," nahla sa k nemu cez maličký pult a zľahka sa dotkla jeho studeného líca: „Budú ťa zbožňovať. A to nie je žiadna lož. Sú to veľmi milí ľudia."

„Ako aj ocko?"

No... Skoro ako ocko.

„Presne tak."

„Jedlo dorazilo!" Jimin odsunul škrípajúce dvere. V rukách držal tašky plné kkakdugi, seolleongtangu a gimbapu.

„Mohli sme sa najesť predtým, ako sme šli na vlak. Bolo by to jednoduchšie," poznamenala Sara popritom, ako paličkami naháňala plátok mäsa v polievke. „Aspoň by si nemusel otravovať personál, aby ti požičali svoju mikrovlnku."

„Ja som si to zháňanie mikrovlnky náramne užil, Sanei. Urobil som to rád a navyše, toto bude jedna z našich šťastných spomienok," víťazoslávne sa mu v očiach zajagali iskričky. Na okamih skutočne váhala nad tým, či nie je ešte väčším dieťaťom ako Jisung. Ten sa bezúsmevne prehrabával v gimbape.