Paper Airplanes

mother's love

✧ [ɢɪʀʟs ᴘᴏᴠ] ✧

Piatok bol deň ako stvorený na posedenie pri káve. Každý týždeň sa stretávali, aby sa podelili o svoje nové strasti, zážitky, alebo prekvapenia. Tentoraz si Gen nemyslela, že niekto príde s niečím radostným, keďže sa Ember neusmievala, Sara nervózne žmolila pohúžvanú vreckovku a Anoki obhrýzala špáradlo.

„Čo vám na nos posadali muchy?" Soa spýtavo nadvihla obočie, zatiaľ čo rukami pridržiavala rozkošnú Soojin.

„Drahá, keď sa dozvieš príbehy týchto troch nešťastníčok, rýchlo pochopíš a dáš mi za pravdu, že by mali byť v pondelok na titulke N.Mogsoli," odvetila nadšene Anoki.

„Čo sa stalo? Hádam nič vážne..."

Sara, Gen a Ember sa tisli plecami k sebe. Nechcelo sa im deliť o svoje ťažkosti, no nemohli sa tomu vyvarovať.

„Gen? Začni ty."

„Prečo ja? Veď sa zadrhnete, keď vám poviem čo je vo veci."

„Preháňaš," Soa zagúľala očami. „Na, vezmi si Soojin. Aj tak ťa má najradšej," bez toho, aby stihla Gen orodovať sa jej v lone ocitlo jednoročné usmievavé dievčatko. 

Pri stole zavládlo nepríjemné ticho. Soa naďalej štrngotala lyžičkou vo svojom kapučíne.

Sara na Gen dôverne pozrela a nakrátko prikývla. Naozaj sa tomu nemohla vyhnúť, to tajomstvo muselo ísť von. 

„Yoongi ma podviedol."

Vii sa z ruky pošmykol plastový hrebeň.

„Yoongi asi potrebuje usmerniť," Soine červené pery sa desivo zúžili,  „pohovorím si s ním."

„Nie, to nie je nutné. My sme už túto šlamastiku začali riešiť."

„Vážne? O tom si sa mi nezmienila," Sara sa na ňu zachmúrila.

„Samozrejme, že nie. Máš veľa práce so svojimi vlastnými problémami. Dohliadať na Jisunga musí byť..."

„Moment. Dohliadať na koho?" Misun sa skoro strepala z nízkeho kresielka. „Uniká pointa len mne?"

„A je to tu, vážené dámy. Zvrat v deji," teatrálne doložila Anoki a špáradlom dynamicky ukázala na svoju kolegyňu. „Naša Sara sa oficiálne stala matkou. A keď už sme pri materstve..."

Ember vytušila, že sa konverzácia prudko zvrtla. Inštinktívne si omotala ruky okolo brucha. Veľkosťou sa ani omylom nemohlo rovnať Viinmu, no aj tak by sa najradšej prepadla pod čiernu zem. Čo si o nej teraz pomyslia? Je predsa mladá a neskúsená... 

Odrazu okolo ramien pocítila letmú záťaž. Pomaličky vzhliadla. Nachvíľu sa jej marilo, že po svojom boku vidí toho najláskavejšieho anjela na svete. Pohľad na jeho jemné rysy a dobrotivé oči ju vskutku utíšili. Nie, to Sara ju utíšila. Vľúdne si ju privinula na hruď a hladila ju po vlasoch.

„Nemusíš sa o tom baviť. Tu ťa nik nebude súdiť," pošepla jej do ucha.

„Nevedela som, že ste si s Jiminom adoptovali dieťa," Via počkala, kým jej Misun nepodala spadnutý hrebeň. „Nebolo to spontánne rozhodnutie, všakže?"

„Nebuď hlúpa, Via~ssi. Adopcia nikdy nie je spontánna," ubezpečila ju Soa.

„Opýtaj sa Jimina. To on má v tom prsty. Ja som o jeho pláne donedávna nemala žiadne info."

„Čože?!"

„Jimin rád prekvapuje tými najhoršími spôsobmi. Toto je príklad jedného z nich."