✧ [sᴀʀᴀ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧
Ani slabé lúče decembrového slnka ju nedokázali prebrať z nočnej mory.
Palce na nohách sa jej skrúcali v kŕči, rukami tuho mačkala vankúš a sem-tam sebou mykla zo strany na stranu. Z pevne stisnutých očí sa jej valili potoky sĺz a z úst jej unikali tiché vzlyky.
Za jej viečkami panovala tma, noc bola extrémne chladná, konáre stromov nešikovne lapali po jej mikine.
Utekala cez park, akoby už celú večnosť, chodidlá sa jej priliepali ku chodníku. Každý krok bol náročnejší a každým ďalším sa vzďalovala od svojho cieľa.
Vpredu sa zvíjala postava v neznámej agónii, jej zúbožený hlas Sare trhal ušné bubienky.
Snažila sa odvrátiť, aby sa nemusela prizerať tomu šialenstvu. No skôr ako sa nazdala, všetko sa obrátilo zas a raz na tmu a ona precitla.
Podarilo sa jej prebudiť. Hrudník sa jej zbesilo nadvihoval, kropaje potu jej brázdili zvlnené pramienky vlasov. Dlane mala ako v ohni od toho, že si do nich zabárala nechty.
Okamžite skontrolovala budík, no nakoniec sa upokojila. Dnes nemusela vstávať do práce; dostala od Anoki voľno kvôli Yoongiho nehode. Možno preto ju mučili mory. Už iba predstava, že by sa niečo podobné prihodilo Jiminovi, bola neznesiteľná.
Chúdak Yoongi a chúďa Gen. Do nemocnice im prinesiem tú najväčšiu tabuľku čokolády, akú len nájdem.
„Rozhodla si sa takto ráno robiť revolúciu?" Jimin na seba strhol pozornosť. Ráno bolo hádam jedinou časťou dňa, kedy nebolo múdre zhovárať sa s ním.
„Ty idiot!" neubránila sa nečakanému návalu emócií. Sara ani poriadne netušila, čo sa to dialo; mimovoľne ho bila vankúšom.
„Na wrestlingu sme sa nedohodli, Sanei. Čo to s tebou je?"
„Mala som zlý sen," zdôverila sa mu a po chvíli z neho zliezla.
„Ách, moju Sanei terorizovala nočná mora?" odrazu dokázal byť oveľa viac milší a oveľa viac pozornejší.
„Poď ku mne a porozprávaj mi o tom," nadvihol svoj paplón a ponúkol jej exkluzívne miesto hneď vedľa seba.
„Fuj, to nie..."
„Aké som ti ja fuj?!" zhrozil sa, pripravený na ďalšie kolo domáceho wrestlingu.
„Neprekrúcaj moje slová," odvrkla, „všimla som si, že ti na golieri pyžama uschla slina. Nemôžeš odo mňa očakávať, že k tvojím vysušeným pľuvancom prirodzene prilnem."
„A ja ti azda kážem, aby si sa nacapila na môj golier?"
„Nie, ale stačí mi tá minimálna vzdialenosť."
„Ja ti minimálne tresnem vankúš o hlavu!" oháňať sa takýmito silnými rečami zvládal Jimin na výbornú, avšak iba sťažka by sa k niečomu odhodlal. V srdci bol neskonalou mäkkotou.
„Okej, fajn. Rozopnem si kvôli tebe prvé dva gombíky. Veď vieš, nech ťa to toľko neirituje..."
Sara znechutene orhnula nos.
„Nepáči sa ti to?" ohromene na ňu civel, avšak nakoľko ju mal až priveľmi rád, potlačil v sebe vražedné sklony. „Dobre, Sanei. Ako chceš."
A tak logicky došiel k záveru, že pokiaľ na sebe nebude mať košeľu, nebude mať na sebe ani tú nenápadne prisušenú slinu.
Takže výhra, nie?
YOU ARE READING
Paper Airplanes
Fanfictionp a p e r a i r p l a n e s ❝Pozerám sa na ten fotoalbum a vidím na ňom papierové lietadielká. Vieš, na čo sú dobré papierové lietadielká? U nás na škole sme ich zvykli hádzať von oknom a závideli sme im, že môžu byť, na rozdiel od nás, slobodné...
