Paper Airplanes

i'm giving you freedom, my love

✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Z krátkeho hovoru sa dozvedela, že dnes nemôže rátať s nijakým akčným dobrodružstvom pod velením Min Yoongiho.

Jeho zachrípnutý hlas bol pre Gen jasným znamením, že si ich včerajšie korčuľovanie vybralo svoju daň.

Bol šiesty deň. Veru šiesty a zdalo sa, že dnes bude porazeným práve on. Nakoľko sa nevládal dostaviť pred prah Suk Hwanových dverí, Gen mala víťazstvo v hrsti. Cítila sa však previnilo. Možno, ak by sa držala pôvodného plánu, Yoongi by bol zdravý. Takto ho nechcene obrala o predposlednú šancu.

A preto sa rozhodla, že mu udelí milosť. Obmotala si okolo krku teplý šál, utiahla si v páse béžový trenčkot a pobrala sa k jeho domu.

Akonáhle ho uvidela, prešiel jej po chrbte mráz. Spomienka na tú prekliatu noc, kedy ho pristihla s milenkou, bola ešte stále čerstvá. Mala nutkanie vziať nohy na plecia a utekať sa schovať za Hwanieho.

Nie, necúvni. Aj keď by si mohla... Prečo by raz nemohol prehrať, hm?

Možno preto, lebo nechcela, aby prehral. Napriek tomu všetkému, čo jej spôsobil, zlomil jej srdce a zradil jej dôveru, stále ho mala rada. Naďalej sa roztápala pri pohľade do jeho očí. Bola azda hlúpa či naivná? Určite. Mala sa poučiť z predošlej chyby, no ona vstúpila zas a raz do tej istej kaluže. A prečo? Pretože Min Yoongiho milovala. Zaslúžil si však od nej druhú šancu? Zajtrajšok, hádam, všetko odhalí.

Nech jej ale srdce bude hoci aj žalostne zavýjať, či jej trhať city na márne kúsky, nemôže ustúpiť od svojho verdiktu.

Svoj kľúč mu v zápale hnevu nestihla vrátiť. Teraz sa jej hodil. Odomkla povedomé dvere, cez ktoré naposledy bežala so slzavým zrakom. Privítalo ju známe prítmie, čo tu panovalo už odpradávna. Pamätala si, že keď sem po prvýkrát vkročila, sťažovala si na chlad a tmu. Pokúšala sa chodbu viackrát presvetliť, no nič nezabralo. Akoby sa proti jej invázii dom bránil.

Nikto ju neprišiel privítať šťuchnutím do nohy. Holly možno oddychoval pri krbe, alebo preskúmaval útroby obrovského domu. To ho nikdy neprestalo baviť.

„Yoongi~ssi?" odvážila sa nazrieť do obývacej izby, no nebol tam. Dokonca ani Holly, ktorý zvykol spávať na svojej obľúbenej huňatej deke.

Dúfam, že sa v tomto počasí nerozhodol pre prechádzku.

Vzápätí si však za prehnané strachovanie vynadala. No aj keby, bolo to jeho rozhodnutie...

Zostávalo ešte zopár miest, kde by naňho mohla natrafiť. Mohol byť u seba v pracovni, i keď to bolo málo pravdepodobné, alebo v spálni. Oboje však znamenalo, že sa bude musieť vyšplhať po schodisku až tam hore, kde sa jej najhoršia nočná mora zhmotnila pred očami.

Musíš sa od toho odosobniť, prikázala si a stúpala nahor.

„Yoongi~ssi?" pootvorila dvere od spálne, ale nikoho tam nenašla. Automaticky zvraštila nos. Tú miestnosť nenávidela.

Periny boli perfektne ustlané, čo sa Yoongimu vonkoncom nepodobalo. On sa takýmito maličkosťami zväčša nezaoberal.

Ani vo svojej pracovni nebol. Tečúcu vodu nepočula, takže ani kúpeľňa neprichádzala do úvahy. I keď... V Tägu zvykol vysedávať vo vani s laptopom v lone. Netušila prečo, ale bolo to tak.

Ostávala jej posledná miestnosť, do ktorej sa ešte nepozrela. Jej pôvodná izba, kde zvykla pobývať niekoľko mesiacov po tom, čo sa presťahovali do Soulu. Mala vtedy ťažké skúšky, zatvárala sa tam na dvadsaťštyri hodín, aby ju Yoongi nerozptyľoval. No odvtedy čo skončila, využívala ju maximálne tak na čítanie kníh a maľovanie. Bolo to, bezpochyby, najtichšie miesto v celom dome.