Paper Airplanes

it's time to wake up

✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Nadišiel deň, kedy sa Yoongiho najbližší priatelia zhromaždili v jeho neveľkej nemocničnej izbe.

Nahrnulo sa sem viac ľudí, než Gen predpokladala. Mylne sa nazdávala, že budú mnohí v typickom vianočnom ošiale.

Namjoon dorazil medzi prvými a za jeho pätami kráčala Joia ponorená do rozčítanej knihy. Z jedného ucha jej viselo slúchadlo, v nose sa jej trblietal pírsing.

Jinovi a Soe cez tvár prechádzala bolesť. Mlčky sa dívali na spiaceho Yoongiho a letmo sa dotýkali rukami.

Misun tu odo dňa, kedy prvýkrát došla za Yoongim, bola takmer neustále. Zvykla sa zastaviť po práci, priniesla nové kvety, občas mu povedala suchý vtip, alebo sa mu len sťažovala na svojich neschopných nadriadených.

Dokonca ani večne protivná Anoki, ktorá žila pre novinárčinu, nestrkala nos do vyšetrovania. Nevzala si so sebou ani milovaný zápisník a dokonca nikoho nepočastovala precízne sformulovanou otázkou. Iba sa so smutnou tvárou odvracala od lôžka.

Taehyung s Ember mali menšie omeškanie kvôli dopravnej špičke. Priniesli so sebou obrovskú kyticu ľubovníkov, ktorá sa horko-ťažko vpratala do vázy.

Sara a Jimin dobehli len tak-tak, obaja v kožených rukaviciach žmolili tabuľky kvalitnej horkej čokolády.

Zastavil sa aj Suk Hwan. Týčil sa po Geninom boku a snažil sa ju upokojiť svojimi chlácholivými slovami a jemným stisnutím dlane.

Chvíľu sa medzi sebou zhovárali, diskutovali o tom, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Spomínali na tie najkrajšie spoločné zážitky s Yoongim. Gen tie reči po chvíli nedokázala vystáť, no zahryzla si do jazyka.

Akoby ho už predom pochovávali. Ale on nezomrel a ani nezomrie.

Nemôže.

No sama si už nebola istá. Nádej jej každým pribúdajúcim dňom okresával skeptický názor doktora.

Mrzí ma to, slečna Marzová, ale stále sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa nepreberie. Pravdaže tu istá šanca bude vždy, ale v jeho prípade to nevidím práve na šťastný koniec. Je mi to vážne ľúto.

Postupne sa začali všetci poberať na odchod. Buď mali na zozname ďalšie aktivity, alebo len nedostali voľno v práci.

„Gen," oslovila ju Sara a opatrne k nej podišla. Suk Hwan jej ešte narýchlo čosi pošepol a zamieril na chodbu k automatu na kávu.

„Ty si sa musela zblázniť," Gen si pretrela vlhké oči a pokúsila sa pousmiať nad tým, ako sem Sara dotrepala tú gigantickú čokoládu.

„Vieš, to je len taká drobnosť," pomykala plecami. „Po tom, čo sa Yoongi preberie, bude určite hladný ako vlk. A čokoláda predsa stimuluje mozog a rozvíja našu kreativitu. A k tomu všetkému," dodala, „je lahodná."

„Zobudí sa, Sara. Cítim to tu," presvedčene ukázala na svoje srdce a zhlboka si vydýchla, „nemusíte tu ostávať. Je to tu až príliš depresívne."

„Všetci veríme, že sa ti Yoongi vráti," vyhlásila Sara, „dokonca aj Jisungie."

„Čo?"

„Od rána sme v menšom časovom sklze, takže šiel do školy sám. Nechal nám odkaz, v ktorom ťa máme od neho pozdravovať. Vraj sa nemusíš báť. Yoongi sa preberie, lebo ťa veľmi ľúbi."

„Sungie je poklad," neubránila sa širšiemu úsmevu a vďačne prijala vreckovku, ktorú jej Sara podávala, „lepšieho syna ste si nemohli priať."