Paper Airplanes

seoul's scenery

✧ [ʏᴏᴏɴɢɪ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Vianoce neboli práve sviatkom, ktorý by si Yoongi užíval. Videl ich skôr ako komerčný gýč, čo mal za úlohu vyžmýkať ľudí do posledného centu.

Nadovšetko, naozaj nadovšetko, miloval Gen a urobil by pre ňu čokoľvek, ale Vianoce s ňou nedokázal prežívať v pozitívnej nálade. Zatiaľ čo sa ona tešila z každej maličkosti, z každej sebamenšej dekorácie, ktorú postrehla vo výklade, on len potichu škrípal zubami a dúfal, že tento vianočný ošiaľ rýchlo pominie.

Našťastie ho tento rok neboleli oči z prečačkaných betlehemov, čečiny, pestrofarebných svetielok a iných vianočných zbytočností. No i samotná vôňa škorice, borovice a vanilky mu zdvíhala tlak. Nehovoriac o tom, že v rádiu nič iné nepúšťali okrem presladených vianočných hitov.

Stále dookola tie isté sračky...

Naposledy sa na mieste spolujazdca neovládol a radikálne zamenil vianočné tóny za kvalitný a náruživý hip-hop.

Stavil by sa o čokoľvek, že Gen po ňom počas zvyšku jazdy zazerala.

Nemohol si pomôcť. Napriek tomu si však povedal, že chce z tých prekliatych Vianoc vyťažiť čo najviac. Chce, aby boli výnimočné pre Gen a zároveň aj dostatočne znesiteľné preňho.

Momentálne sa prechádzal po ich starom dome, ktorý zíval prázdnotou aj vtedy, keď boli doma obaja, a lámal si hlavu nad tým, ako všetko čo najlepšie pripraviť.

Jeden nápad by mal. Bol dobrý, na realizáciu nenáročný, no bez vizuálneho vnemu sa všetko akosi prirodzene komplikovalo. Cez to všetko musel uznať, že každým dňom rozoznával obrysy predmetov viac a viac. Pred nosom sa mu črtali objekty, všetko naberalo logický tvar a on sa tomu celému nestačil čudovať.

Bol presvedčený, že do Štedrého dňa azda uvidí natoľko, že si všimne aj menšie detaily Geninej tváre.

Chcel pre ňu pripraviť niečo výnimočné. Chcel jej darovať niečo výnimočné, aj keď Vianoce tvrdohlavo zapieral. Kvôli nej sa však oplatilo prekonať a prehodnotiť svoje zmýšľanie. Len vďaka nej je človekom, akým je dnes.

Nie je to ale tak, že by si na Vianoce nič nedávali. Zväčša si darovali nejakú tú drobnosť ako napríklad klobúk. Gen milovala klobúky, pretože v nich Yoongi vyzeral smiešne, a potom sa na ňom mohla schuti zabávať.

Yoongi pozval Hoseoka a Misun, aby mu v dome pomohli s dekoráciami. Keďže sa v tomto obore vyznal minimálne, potreboval schopných a pracovitých pomocníkov.

O účasti Sun nepochyboval, pretože tá bola natešená už iba z toho, že ho konečne uvidí naživo a bude ho môcť pevne vystískať.

Hoseok však sklamal. Dorazil oneskorene. Líca mal vyštípané od mrazu.

„Ospravedlňujem sa za meškanie, ale Anoki sa ma držala ako kliešť."

„Ako kliešť?" prekvapene zopakovala Misun, zatiaľ čo rozmotávala ďalšiu reťaz bielych svetielok, ktoré pôjdu nad krb. „Vedela som, že je Anoki majetnícka, ale že až tak?"

„Ahoj, Sunie," pravdaže ju musel najskôr pozdraviť a vtisnúť jej letmý bozk na čelo. Typický Hoseok.

„Anoki je super, ale na ostatných môže pôsobiť sem-tam negatívne. Nemusíš sa o mňa báť Misunie, som v pohode a nažive."

„Na ako dlho ešte?" uchechtla sa.

„Mimochodom, som tu aj ja," poznamenal znudene Yoongi, ktorý sa vyvaľoval vo svojom obľúbenom kresle.