✧ [ᴊɪᴍɪɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧
Jimin nemohol byť viac prekvapený, keď zistil, že na posedenie v bare prišiel ako prvý. Pri všetkých tých rečiach od Sary, že bude už sporadicky meškať, si doma zabudol svoje obľúbené hodinky, ktoré, mimochodom, stále kdesi strácal.
Netušil, čo sa také ohromné muselo udiať, keď svojich ďalších dvoch spoločníkov nenašiel sedieť za barovým pultom.
Po hodine, ktorú strávil zízaním do prázdna, či občasným rozhovorom s barmanom, sa tí dvaja konečne zjavili vo dverách.
„To vám to teda trvalo," prísne sa zamračil, ako keby karhal malé decká. „Už som to chcel zabaliť a ísť domov."
„A čo by si tam robil? Drichmal na gauči?"
„Drichmať na gauči je náhodou výborné," ohradil sa a ako na zavolanie mu známa bolesť vystrelila do chrbta, „najmä, ak máš podobné problémy ako ja."
Hoseok sa s ním väčšmi nedoťahoval a radšej si urobil pohodlie na barovej stoličke po jeho ľavici. Masívnu vetrovku zo seba zvliekol. Stačil sebamenší pohľad na barmana a ten už-už kmital k fľaškám s alkoholom.
„Yoongi, je ti lepšie?" Jimin naňho myslel pravidelne, aj keď nie tak často, ako predtým. Navyše ho Jisung dostatočne upokojoval, že strýko Gi je na tom viac než dobre.
„Je to fajn, až na jednu vec..."
„A presne kvôli tej veci aj meškáme," Hoseok doložil pomedzi to, ako sa hral s papierovou slamkou vo svojom drinku, „nevie sa preniesť cez to, že sa uzmieril so svojím odvekým nepriateľom - Suk Hwanom."
„Vôbec neviem, čo to do mňa vošlo!" prsty mu vystrelili do svetlých vlasov. Uzatvoriť mier so Suk Hwanom mu ani omylom neprinieslo pokoj na duši. Ba naopak, bál sa, že odteraz k nemu bude Genin najlepší kamoš len a len vrúcnejší.
Čo som to ja idiot porobil?!
„To meno je mi akési povedomé," lenže deravá hlava Park Jimina dnes skutočne bojkotovala pracovať na plné obrátky.
„Ale vieš, to je ten fešák s hlbokým hlasom, celkom vysoký a s hranatým úsmevom," vysvetľoval Hoseok, no Jimin ho okamžite stopol.
„Hovoríme o Suk Hwanovi alebo o Taehyungovi?"
„Nemá hranatý úsmev," odvrkol Yoongi. „Má ksicht, na ktorý sa prirodzene lepia päste."
„Takže Genin najlepší kamoš, čo?" rozpamätal sa Jimin, „raz sa k nám pridal, keď sme boli na káve. Nie je na zahodenie-"
„Jimin, sklapni," varoval ho nasrdený Yoongi, ktorý už viac nemohol počúvať chvály na adresu toho štramackého kreténa. „Lebo preletíš cez tento pult rýchlejšie ako svetlo."
„Prečo? Veď ja vravím pravdu," nepríjemne po ňom zazrel bez toho, aby bol spozorovaný, „Suk Hwan má niečo do seba a pri našom stretnutí sa mi zdal byť aj celkom vtipný. To však ešte neznamená, že by ťa Gen kvôli nemu opustila."
„Ty to nechápeš," ukázal naňho prstom, „ako by si sa cítil ty, ak by sa okolo Sary obšmietal ten... Ako sa to len volá? Kyungbin?"
„Kyungmin?!" stačila iba neškodná predstava jeho uštipačnej fasády, aby Jiminovi vyskočil tlak nebezpečne vysoko. Toho parchanta vskutku nemohol vystáť. A Anoki na tom bola podobne.
Prečo ho vlastne nevyrazila?
„Ale Jimin, veď on nie je taký zlý," Hoseokova ruka mu zľahka dopadla na plece, zatiaľ, čo s očividnou iróniou ševelil, „popravde, má niečo do seba. A má skvelé oko na fotenie."
YOU ARE READING
Paper Airplanes
Fanfictionp a p e r a i r p l a n e s ❝Pozerám sa na ten fotoalbum a vidím na ňom papierové lietadielká. Vieš, na čo sú dobré papierové lietadielká? U nás na škole sme ich zvykli hádzať von oknom a závideli sme im, že môžu byť, na rozdiel od nás, slobodné...