Paper Airplanes

sushi date

✧ [ɢᴇɴ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

Bodaj by mohla byť hrdzavým lístím, ktoré sa po dopade rozloží a vstrebe do zeme. Kiež by aj ona mohla prispieť k obnoveniu cyklu, ktorý raz bude kobercom pre jarné prvosienky. Avšak takto to vôbec nefungovalo. Ani vtedy, keď Gen pomaly ale isto umierala. Duša sa jej rozkladala od žiaľu, ktorý jej zvieral dokaličené srdce.

Kde som len urobila chybu? Kde urobil chybu on? Vzdal sa a nechal ma tu samú... Dal mi akúsi pomyselnú voľnosť, no vlastne ju skôr udelil sám sebe.

Nemohla ho stratiť a koniec koncov práve ona pustila jeho ruku. Nedokázala si to odpustiť, ale k ničomu inému ich vzťah ani nesmeroval.

Niet dobrej úrody tam, kde nie je nič než vypriahnutá zem.

A Yoongi sa, bohužiaľ, nadovšetko poddal okolnostiam. Desil ju; najmä tie prázdne reči ohľadom jeho zvláštnych vidín, čo sa k nemu po stenách zakrádajú a drzo sa mu vyškierajú do tváre.

„Priniesol som ti čaj," Suk Hwan bol momentálne jej najväčšou oporou a bola mu za to náležito vďačná. Ak by mala dostatok síl, bez váhania by sa mu hodila okolo krku.

Staral sa o ňu ako ten najlepší starší brat; bol jej duši blízky ako len málokto a nechal ju tu bývať, keď odišla od Yoongiho. Suk Hwan bol skrátka ozajstným priateľom v núdzi.

S plastovým podnosom prešiel cez Genine vankúšové kráľovstvo. Sedela na obloku ako kedysi v rušnom Berlíne. Zvyk je železná košeľa.

„Gen," ruka dopadla na jej ovisnuté plece. Gen v myšlienkach letela iba k jednému človeku, o ktorého sa posledné dni najväčšmi strachovala. Človek, ktorý jej spôsoboval čoraz viac neznesiteľnejší bôľ. A keď už si konečne myslela, že nemôže prísť nič horšie, zákernosť ju znova preľstila.

„Hwanie, on má vypnutý mobil," zamrmlala frustrovane.

„Možno potrebuje čas," napadlo mu sprvu, „my muži potrebujeme viac času na to, aby sme vstrebali nové informácie. Uvidíš, že ti čoskoro zavolá a všetko sa nakoniec vysvetlí. Lepšie dievča ako teba by už sotva našiel..."

Suk Hwanove slová boli povzbudzujúcim palivom pre jej uši, no priveľmi im neprepadávala. Nemohla sa plne sústrediť na jeho chvály, nakoľko ju trápili vzrastajúce obavy. Ona poznala Yoongiho najlepšie a tušila, že minule si nerobil žiadne žarty. Pri pohľade do jeho očí jej to bolo jasné.

„Na, napi sa. Za celý deň si vyprázdnila sotva dva poháre. Pokiaľ to takto pôjde ďalej, budem ťa musieť vziať na pohotovosť."

„Som v poriadku," prijala od neho hrnček čierneho čaju.

„Pridal si tam aj alkohol?"

„Štipku. Naštartuje ťa to. Viem, že to, čo zažívaš nie je vôbec príjemné, no vzchop sa. Keď tu budeš celé dni vyplakávať do vankúša, vysedávať na obloku či míňať moje drahocenné zásoby sušienok a vreckoviek, len ťažko niečo zmeníš."

„A v tom je ten háčik," povzdychla si, „ja nič zmeniť nedokážem."

„Pozri," Suk Hwan oblapil svojou veľkou dlaňou jej studené prsty a zahľadel sa na ňu: „Viem, že si dala Yoongimu šancu, ktorú sa rozhodol nevyužiť. Viem aj to, že ťa to, pochopiteľne, veľmi trápi, pretože ho stále miluješ, no on o to zjavne nestojí. Rozhodol sa ako sa rozhodol, nemáš si čo vyčítať. Urobila si všetko pre to, aby si zachránila váš vzťah. Keď to Yoongi prehliada, nemá význam v tom pokračovať. Iba by ste sa navzájom trápili, Gen~ssi."