Paper Airplanes

first morning in trio

✧ [sᴀʀᴀ~ssɪ ᴘᴏᴠ] ✧

„Dobre, takže... Vysvetli mi to ešte raz, lebo stále nerozumiem tvojmu potrhlému plánu, ktorý si uskutočnil bez zapojenia čo i len jedinej mozgovej bunky." Sara si skľučene stisla koreň nosa. Už dve hodiny počúvala Jiminove objasnenie, avšak stále tomu nechápala. Čo už dočista spadol z višne?

„A čo som mal podľa teba robiť, Sanei?"

„Nemôžeš si iba tak vziať decko z decáku a priniesť mi ho sem so slovami vyrytými na perách - Na, vezmi si ho. Odteraz si matkou."

„Ale ja som nad tým veľmi dlho premýšľal," obhajoval sa Jimin. „Nechcem, aby si zanevrela na náš vzťah. Nemôžem sa ťa vzdať. Ak moju lásku nevieš prijať, možno ju prijmeš od niekoho iného."

„Jimin, uvedomuješ si, čo si práve spôsobil?"

Samozrejme, že si toho bol vedomý. Nebol predsa mentálne zaostalý. Tiahlo mu na tridsať a okrem toho, že mal za sebou úspešnú kariéru, nedosiahol v tomto vzťahu takmer nič. Po ôsmich rokoch so Sarou, ktorá stále ignorovala jeho úprimnú lásku, mal toho už dosť.

Tak celkom si neadoptoval dieťa. Jeho bývalá spolužiačka pracovala v sirotinci, a tak sa rozhodol, že ju požiada o pomoc. Nakoniec mu po šarmantnom prehováraní vyhovela. On si však Jisunga nevybral, to on si vybral jeho. Veril v to, že ak toto neprehodnotí Sarine zmýšľanie, tak je naozaj beznádejným prípadom. Sara, ktorá o lásku doteraz iba príležitostne zavadila, potrebovala konečne zistiť, aké je to byť skutočne milovaný. Pokiaľ popierala jeho náklonnosť budiž, no tú detskú nebude môcť.

„Behom jedného dňa si zo seba spravil rodiča a mňa si do toho tiež zatiahol. Vieš, že s deckom na krku by som ťa neopustila!"

Áno, presne preto je môj plán brilantný, Sanei.

„Ako to chceš zvládnuť, hm? Chodíš do práce tak ako ja. No a ja sa vraciam až po deviatej. Nemáš pre to dieťa ani zariadenú izbu, nemáš preň žiadne oblečenie, hračky..."

„Myslím, že to zvládneme," povedal Jimin. „Soa a Seokjin sú ti dobrým príkladom a to majú obaja relatívne vyčerpávajúce zamestnania."

„Tak mi teda povedz, ty génius, čo si vymyslel."

Rezignovane klesla na opačnú stranu sedačky.

Sara nebola ničia matka a ani ňou byť nechcela. Bohato jej stačilo, ak sa na piatkovom posedení Soa sťažovala na svoje dve deti. Samozrejme, že ich nadovšetko ľúbila, no rodičovstvo prináša so sebou neskutočne veľkú zodpovednosť a obetavosť. A na to Sara nebola pripravená.

„Jisung už do školy chodí, má všetky pomôcky, učebnice a školskú tašku. Oblečenia veľa nemá, ale to viem zariadiť aj sám. Rovnako aj to, že ho vyzdvihnem z družiny. A o jeho izbu sa neboj. Hosťovská je dosť veľká."

„A kto mu bude variť?"

„Nie si presvedčená o mojich kulinárskych vlohoch?"

„Jimin, prestaň žartovať," zamračila sa. „Toto vôbec nie je téma, ktorú by si mal brať na ľahkú váhu. Starať sa o dieťa nie je jednoduché."

„Sanei, ono to v skutočnosti nie je až také ťažké. Isteže prichádzajú momenty, kedy to bude náročné, ale o tom je život, nie? Zvládneme to."

„Čo ak to nezvládnem ja?"

„Prešla si si omnoho horšími skúškami než je táto," Jimin prehovoril o čosi jemnejšie a dúfal, že po čase svitne Sare, ako veľmi sa mýlila. Aj keď ho momentálne považovala za najväčšieho idiota on vedel, s akým rizikom šiel do tohto bláznivého risku.