Puto v krvi

Acting Coldly

Zamrkala som očami. Ráno som sa zobudila v posteli sama. Slnko presvicovalo cez tmavé závesy. Nachádzala som sa v luxusnej priestrannej izbe. A bola som tu sama - za čo som bola trochu vďačná. Do srdca mi udrela neistota. Mám šancu odtiaľto vypadnúť. Pretiahla som cez seba čierne šaty zo včerajšieho rande, ktoré - buďme úprimní - dopadlo katastrofálne.

Jeho byt bol skutočne nádherný, moderný no zároveň mal taký podtón temného zámku. Kvetiny tu neboli, všetko bolo jednoduché a upratané.
Na poličkách sa nachádzali knihy a sošky. Zahryzla dom si do pety a po špičkách prešla k nim. Vytiahla som jednu, ktorá sa mi zapáčila. Nezvyknem sliediť, ale...

Wow, kto by povedal, že nájomný vrah bude obľubovať ľúbozné romány?

Ticho som sa zachichotala a otvorila náhodnú stránku.

Bosými nohami kráčal po dažďom premočenej tráve, bolo mu však jedno, že si nohy celé zababre. Jediné načo vtedy mohol myslieť bolo to, ako bolo toto ešte pred rokom ich spoločné miesto, kde boli samy. Spomínal na to, ako na sviežom trávniku dokázali vyvádzať - živo si vedel predstaviť ako sa dotýka jej nahého tela a počúva jej stony len za prítomnosti lúčnych koníkov. Lícom sa mu spustila slza, dobre vedel, že ona nebola iba obyčajná platnická láska...

Vtedy sa otvorili dvere do miestnosti. Srdce sa mi opäť rozbúchlo a napäto som knihu zavrela.

Takmer mi vypadli oči z buliev, čierno-vlasý vysoký muž sa stále neunúval navliesť na seba tričko. Vskutku netuším, aká myšlienka mu ráno vliezla do hlavy, keď sa rozhodol obliecť si len čierne nohavice. Jeho bezúsmevná tvár s dokonalou bielou pokožkou a plnými perami zamerala zrak najprv priamo na mňa a napokon na knihu v mojich rukách.
Nadvihol obočie a premeral si ma pohľadom. Držal dve šálky kávy, z ktorých sa ešte parilo.

,,Ahm ja..." Zakoktala som sa a začervenala, knihu som schovala na jej miesto. Pohľadom som sa snažila nehľadieť na božsky vypracované telo.

Nova sa zasmial s dušu-prepaľujúcim ma smaragdovým pohľadom. Opäť som mala pocit, že si užíva pohľad na moju zmätenú a neistú tvár.

Štvalo ma to. Cítila som sa ako klbko, s ktorou sa ten kocúr zahráva.

,,Čo ti je smiešne?" Zamračila som sa a vlasy dlhé až pod zadok si zatiahla za ucho.

,,Nečítal som ich - tie knihy. Doniesla ich sem moja nevlastná sesternica," Odvetil pobavene.

Telom mi prešli zimomriavky. Nejakým spôsobom sa vedel smiať tak, že to znelo ako presný opak toho, akoby mal smiech vypadať. Akoby bola šťastná iba dolná polovica jeho tváre, keďže oči mal ešte vždy studené ako dva ľadovce.

,,Prečo, by ti ich sem nosila?" Spýtala som sa podozrievavo.

Myslím, že vsetci poznáme tie výhovorky na 'sesternice'.

Novou pohľad nabral iritovaný podtón, ako si nonšalantne odpil z rannej kávy.
,,Prakticky nie sme príbuzní a tak vždy dúfala, že by sme my dvaja mohli niečo spolu mať."

,,Posiela ti preto romantické knihy?"

,,Očividne." Odvetil ironicky.

Musela som povedať, že ranné zanedbanie česania jeho vlasov mu z krásy neubralo. Práve naopak. Nemala som žiadne pochybnosti o tom, že by po ňom hociktorá hodila očkom. Na druhú stranu, stále to bol nerevolučný, bezočivý, sociopatický a namyslený vrah. Jeho nevlastnej sesternici to zrejme nedávalo dostačujúci dôvod na to, aby sa ho nepokúšala zviesť.