Puto v krvi

Haunt Me

Ráno som bola plná energie. Konečne som mala pocit, že sú veci zase poriadku a aj napriek tomu, že som prespala prvý budík, som mala dobrú náladu. Kompasy im nefungujú, Nova tu nie je, učím sa sebaobranu a maturity klopú na dvere. Dnes som mala dobrý pocit, naplánovala som si učenie už pri raňajkách a povedala som si, že to zvládnem. Horšie než kôpka končatín to nebude. Ahh... Sarkazmus z vlastného nešťastia je skrátka môj život.

Teda, aspoň som si myslela, že to je sarkazmus.

Dostala som zopár komplimentov a dokonca aj Agnes bola šťastná, že som pri zmysloch. Cítila som sa, akoby som sa vznášala. Mala som sebavedomie. A ani nie preto, že som si pamätala ten najzákladnejší a najľahší chvat na sebaobranu.

Populárny chlapec na škole ma predsa prosí o druhú šancu a sexi kriminálnik pre mňa vymýšľa básne?
Dokonca sa kvôli mne pobili. Som snáď princezná, aby o mňa bojovali dvaja princovia?

Jeden z nich mi nosí kvetiny a druhý môj portrét.

Netušila som... NEMALA SOM POŇATIA, že vie tak nádherne kresliť.
Bol to rýchly nákres... A predsa.. Predsa sa ma to tak dotklo.

Nechcela som si vyberať. Nie dnes. Nie teraz.

,,Budeme sa po škole učiť? Môžeme objednať pizzu. " Navrhla Agnes a ja som prikývla.

,,Alebo pozveme aj Kyla a ja sa potom vyhovorím, že musím ísť domov!" Zakričala natešene, akoby dostala ten najlepší nápad na svete.

,,Jasné, geniálny nápad. " Trepla som jej učebnicou po hlave a zasmiali sme sa.

,,Ale no, kto vie, čo by sa stalo!" Pokračovala v provokácii.

,,Sex." Odvrkla som ironicky a Agnes vybuchla do smiechu.

,,To sa mi už viac páči." Hovorila počas chichotania.

,,Dnes nie je ani v škole." Schladila som ju.

Jemne som sa obávala, že by mu Nova mohol niečo urobiť. Predsa len on nie je nikto koho toho nie je schopný. Vie sa pohrať s jeho obeťou psychologicky, no napriek tomu, s Kylom sa chová absolútne iracionálne. Na druhú stranu, Kyle bol práve ten, ktorý sa mu pokúsil vraziť ako prvý. Nebol to bitkár, no postavu na to mal...

Bola obedová prestávka, ktorá trvala hodinu. Agnes chodievala do jedálne, zatiaľ, čo ja som si svoj obed nosila do školy. Vzala som si teda svoj zošit na kreslenie, ceruzku a sadla si von na lavičku. V slúchadlách mi hrala nejaká hudba a v hlave sa mi premietali obrazy, ktoré by som mohla urobiť. Zahryzla som si do pery, keď sa mi v mysli opäť vyjavilo jeho telo.

Jeho sakramentsky dokonalé telo.

Pamätám si ako som sa ho dotýkala prstami na mieste, kde sa mu jazvy tiahli cez bok. Niekto mu musel ublížiť, keď sa pokúšal niekoho zabiť. Muselo to byť vážne keď hovoril, že sa zobudil v nemocnici. Zrejme mal šťastie, že ho našli partneri z vlčej mafie.

Nova Wolf.

Už len to meno mi spôsobovalo zimomriavky. Ceruzku som roztopašne zvierala a nervózne ju obracala medzi prstami. Ak to takto pôjde ďalej, môžem založiť celú galériu a robiť výstavy len s jeho portrétmi. Bola som naozaj tak posadnutá? Nemohla som naňho prestať myslieť a hlboko v duši som si priala, aby ani on neprestal. Celá jeho existencia ma priťahovala až na drobnosť - s jeho pôvodom a profesiou.

Keby veci boli inak..

Pokrútila som hlavou, aby som ztriasla myšlienky, ktoré ma prenasledujú od prvého dňa, čo som ho videla a rozhodla sa, že nakreslím len zopár kvetín. Milovala som kresliť kvetiny, viem, že mi zo začiatku nešli, ale rozohriala som sa do nich.