Jewel

1.9K 85 9
                                    

Agnes ma čakala pri fontáne v parku so slúchadlami v ušiach. Bolo to nádherné miesto. Nenachádzalo sa tu úplne v centre mesta, preto tu nebývalo zas tak veľa ľudí. Ako malé sme sa tu s rodičmi chodievali hrávať, keďže tu bolo aj detské ihrisko. Mám odtiaľto veľa pekných spomienok. Podišla som k nej a poklepkala ju na rameni.

,,Poppy!" Vyľakane sa usmiala.

,,Ahoj." Zaškerila som sa a obe sme sa zasmiali.

Koniec koncov, bola som šťastná, že si užijem deň nakupovania.

,,Ja sa tak teším! Už dávno potrebujem nové tričká, od minulého leta som si vypratala skriňu. "

Vydali sme sa smerom k nákupnému centru, kde sa nachádzali aj second-handy.

,,Ja hlavne potrebujem náhradu pre moje úbohé čierne džínsy." Povedala som smutne a utrela si imaginárnu slzu.

,,Nech im je zem ľahká. Teda - aspoň ten kontajner. " Spojila ruky do modliaceho gesta.

Zasmiali sme sa a vstúpili do obchodu oblečenia. Nemala som veľký budget a sekáče boli vždy lacné. Navyše, prospieva to životnému prostrediu a vždy je šanca, že nájdete úžasný kúsok, ktorý ste ani nehľadali.

Vždy sme v takomto obchode vedeli stráviť aj hodinu. Len sa prehrabovať v oblečení, rôznych veľkostí, štýlov, farieb. Obrovský výber.

Vybrala som sa prv k oddeleniu so šatami, samozrejme v čiernej farbe. Nenosila som ju vždy, ale je to moja obľúbená farba. Keď som mala asi šestnásť, na škole som bola vždycky tá so slúchadlami v ušiach, kresliac si do zošitov, nevynímajúc okolitý svet. Zvykla som počúvať metal a rock, stále mám zopár obľúbených pesničiek - hoci, nie sú to zrovna hity, ktoré počúvate počať štúdia maturitných zadaní. Štýl ma však nikdy neopustil, mám veľa topánok na veľkej platforme s ostňami a retiazkami. Je to taká moja komfortná estetika.

Vytiahla som z regála kratšie šaty s čipkovanými rukávmi. Látka bola kvalitná, vyzerala, že bude perfektne tvarovať telo. Obhliadla som sa za Agnes tá však preskúmavala oblasť so sukňami a nohavicami. To som celá ja, chcem si kúpiť nohavice a zrazu v rukách držím čierne obtiahnuté šaty.
Odmietala som ich však nechať tak a neváhala som ich zobrať.

,,Našla si niečo zaujímavé?" Opýtala som sa, keď som dobehla svoju najlepšiu kamarátku v zadnej časti obchodu.

,,Hmmm.."

Ani na mňa nepozrela. Skúmavo porovnávala dve sukne v každej ruke, študujúc každý detail. Jedna z nich bola tmavá burgundi s čiernymi bodkami, bola približne do trištvrte stehien s rozparkami po bokoch.
Druhá - pistáciovo zelená z hrubého materiálu asi po kolená. Krásne sa točila vo vzduchu a tvorila pekné vlny.

,,Uhm.. Tá na pravo... " Ukázala som na tú bodkovanú.  ,,Ale vlastne tá zelená." Zmenila som smer a prst vrátila do ľava.

,,Skúsim si obe dve." Povedala nakoniec, keď pochopila, že s vyberaním mám rovnaký problém ako ona.

Bola voľná iba jedna kabinka tak som ju nechala nech ide prvá. Zatiaľ, čo sa prezliekala, snažila som sa nájsť nohavice, ktoré by sa podobali tým mojím, čo boli zničené.

Nad všetkými som však krčila nosom. Neboli tu také, čo by sa mi páčili.

,,No ako vyzerá?" Opýtala sa Agnes keď vyšla von s burgundi sukňou.

,,Tá by vyzerala úžasne s čiernymi silonkami a nejakým crop-topom." Poznamenala som a ona si spokojne išla vyskúšať aj tú druhú.

Medzitým som našla medzi regálmi ďalšie stratené kúsky. Veľké čierne tričko s nápisom 'Hahahahhah no.'
Zasmiala som sa a povedala si, že to musím zobrať.

Puto v krviМесто, где живут истории. Откройте их для себя