Puto v krvi

Where Are You

Ležala som v nepohodlnej pozícii, krv sa mi búrila v žilách, jednoznačne pumpujúc pulzujúci adrenalín.

,,Nemáme-máme ju-uj skontro-lovať-vať ? " Začula som hoci trochu s ozvenou, bolo to oveľa jasnejšie než predtým.

Ale prečo by ma iba kontrolovali? Nejdú ma už vyložiť v temnej laboratórií, obrovskom podsvetí alebo  mučiarni?

,,Nie, nie, nezdržíme-me sa dlho-ho. Len vez-mi benzín-ín a hotovo-vo. "
Odvetil druhý hlas.

Usmiala som sa, môj sluch ma začal opäť poslúchať a rozumela som im už takmer ako Takže celý čas mierime na benzínovú stanicu? To je moja šanca...  Pohla som telom. Zistila som, že už ani moje svaly nevyžadujú toľko veľa energie ako predtým. Neviem, čím to bolo ale akoby sa zrazu moje lucídium zaplo na najvyššie výkonnosť a zahájilo záchranný únikový plán.

Stačí mi len dostať sa bon z auta, Nova   ma príde čoskoro zachrániť. Cítim to. Keby som mu len vedela poslať správu, dával mi jeho telefónne číslo...

Potrebujem sa nutne zbaviť toho lana, tí križiaci určite budú mať po ruke nejaký nôž alebo dýku. Ah! Ja som svoj od otca nechala doma! Kto by len čakal, že ho budem potrebovať na rozrezania lana okolo mojich zápästí? Ale ako ich prinútim, aby mi dali nôž? Sú silnejší, sú dvaja a ja som zdrogovaná a zviazaná v kufri auta!

Začala som tuho rozmýšľať, vybavila som si ich slizké tváre a úsmevy, po ktorých mi síce bolo na zvracanie. Mali na sebe tie križiacke uniformy s veľkými opaskami vačkami a šatkou cez tvár. V tých nohaviciach predsa musia mať dýku alebo nôž?

Takisto ako aj zbraň, ktorou ma zabijú za dve sekundy... Ale počkať... Nemôžu ma predsa zabiť, som pre nich moc cenná! Ak by ten ich divný šéf zistil, že som mŕtva, asi by ich popravil.

Čo by robil Nova keby ma zabili? Bol by nahnevaný? Akú pomstu by si na nich prichystal? Mučiť niekoho potom ako ma obliali bielou farbou je jedna vec, a zabiť niekoho vo väzení cez ventilačnú šachtu je tiež pekný extrém sám o sebe. Bol by vôbec smutný, ak by som zomrela?

Zrazu som začala byť nervózna. Čo ak ma Nova vlastne nemá rád? Čo ak som otravná, keď sa o mňa stále musí starať a zachraňovať ma? Čo ak mu ide iba o moje lucídium a to, že ho priťahujem, kvôli magnetickosti lucídia?

Bože, sústreď sa! Snažím sa tu vymyslieť únikový plán, a mám len zopár minút. Možno ani to nie.

Auto zastavilo. Motor sa vypol a počula som ako obaja Križiaci vystúpili. Ak som chcela ujsť skoršie, než ten motor znova naštartuje, musela som jednať okamžite. Inak by už nebola cesta späť, bola som si istá, že zachrániť ma priamo z cetra Križiackeho sídla by bolo takmer nemožné. A to bol dôvod prečo som bola v Novy vo vlčej mafie v bezpečí. A napriek tomu mi strach nedovolil aby som sa mu celá oddala. Teraz to bolo iné. Musela som byť rýchla a prešibaná, aby môj plán vyšiel.

,,Pmmhmhthp ! " Začala som vykrikovať a dala som si záležať, aby to znelo naliehavo, že potrebujem pomoc.

,,Mhphmhmmh!"

,,Čo to kurva-. " Ozvalo sa z vonka. Jeho hlas znel značne deprimovane, no i s miernou obavou. Vedel, že ak by sa mi stalo niečo, čo by ohrozovalo môj život, mal by riadny problém.

Počula som vahavé kroky smerom ku kufru auta. Teraz už stál priamo pred ním. Ani som nezaregistrovala kvapku potu stekajúcu dole mojím čelom. Bolo to teraz, alebo nikdy.

Zarevala som ešte raz a tajne dúfala, že si bude myslieť, že mám nejaký záchvat alebo niečo.

Dotkol sa otvaráča kufra od drahého auta a moje oči sa opäť stretli s nechutnou tvárou vysokého Križiaka teraz preťatou čírym zmätkom. Zrejme nečakal to čo sa stane. Videla som posledné hviezdy na nočnej oblohe, Mesiac bol už teraz veľmi nízko. Ak by som mala byť úprimná, bola som rada, že ešte nesvitá.

Nohy som mala pokrčené a so všetkou svojou silou som mu kopla priamo do tváre. So zakvílením sa ohol v chrbte s tvárou v rukách. 

Ten mafián bol taký zmätený, že nevedel, čo skôr. Isto si myslel, že tá droga začala mať nejaký zlý vplyv, spôsobujúc dajaký záchvat. Opak bol pravdou, krv mi v žilách stúpla adrenalínom.

Okamžite som sa otočila s miernym závratom. Nachádzali sme sa na benzínke. Ani som sa za seba neobzerala a započala únik. Držiac ramienko od koženej kabelky za chrbtom, som vyskočila z kufra a rozbehla sa neznámym smerom. Nebolo tu veľa budov, zdalo sa to ako nekonečná diaľnica s benzínkou na okraji. Naokolo sa nachádzali kopce a lúky.

,,Ty suka vráť sa! Budeš to ľutovať!"
Zreval za mnou.

Na pol sekundy sa mi spojili pohľady s druhým tučným mafiánom nachádzajúcim sa pri pultíku vo vnútri. V ruke držal plechovku Coca Coly a oči sa mu otvárali dokorán. Nevenovala som im už ani sekundu a pokračovala v behu. Cítila som uderené miesta celkom jasne, ale musela som sa prinútiť ich ignorovať. Vedela som, že ten Križiak mi už je za pätami a to bol ďalší dôvod, prečo som ešte viac pridala.

Keby som len mohla vytiahnuť mobil a zavolať Novovy... Myšlienka nad tým, že opäť počujem jeho dokonalý hlboký hlas mi privádzal slzy do očí. Ale moje ruky boli zviazané za chrbtom, privádzajúc ma do pozície neschopnej telefonátu.
Rozbehla som sa cez lúku, bola tu vysoká tráva a nejakým spôsobom som dúfala, že ma bude ťažko vidieť. Hoci som vedela, že mi mierny kopec sťaží beh.

Odrazu som započula za dva výstrely z pištole a to ma prinútilo okamžite sa otočiť. Vysoký chudý Križiak v ich mafiánskej uniforme mal nasadený nevraživý pohľad. Teraz som už až moc zreteľne začala pociťovať strach.

,,Zbijem ťa jak psa ty kurva! Urob ešte jeden krok a budeš to ľutovať! " Počula som ďalší výstrel.

Bol asi iba desať metrov odomňa. Ďalej som utekala hore kopcom, cítila som ako ma suchá tráva reže na nohách a pichliače trhajú šaty. Z očí mi padali vodopády, ktoré sa miešali s mojim potom.

Zle som stúpla, členok sa mi podlomil a padla som rovno na kolená. S ešte väčším strachom a malými vzlykmi som vyšpritovala z štyroch nôh opäť na dve. Všimla dom si veľkú bielu budovu kúsok predomnou a neváhala som sa k nej rozbehnúť. Teraz už ma emócie ovládali tak silno, že som ignorovala čokoľvek bolestivé na mojom tele. Nikdy v živote som nebežala tak rýchlo, takmer som videla všetko na červeno. Bola som len rada, že ma nasleduje iba jeden z nich. Prišla som k budove a všetka nádej zo mňa klesla.

Bol to opustený hotel.

Žiadny ľudia, ktorí by ma tu zachránili. Žiadny Nova.

Veľká ruka ma silno zdrapla za rameno. Toto je koniec.

,,To čo si urobila, budeš kurva ľutovať. " Povedal ostrým tónom a nasilu ma otočil jeho smerom.

Z jeho nosa tiekla krv od môjho útoku, začínala som strácať nádej. Čo môžem robiť?

Odpusť Nova, mon amour.