Puto v krvi

I Was Late

,,Hej!"

Vysoký muž sa otočil na Kyla, ktorý stál naproti a v rukách držal telefón vytáčajúc číslo polície.

,,Pusti ju!"

Srdce mi tĺklo až v krku. Všetko čo som chcela bolo, aby som už bola doma.

Taktiež som veľmi rada videla, že ten vražedný básnik nemienil strácať čas mučením Kyla. Zrejme si to u mňa nechcel posrať ešte viac. Našťastie bol živý a zdravý. Plný energie pobiť sa s dvojmetrovým mafiánom.

Chlap v čiernom na mňa zarazene a nasrane pozrel. Bála som sa, že ma chce opäť kopnúť, ale namiesto toho ma hodil o stenu vedľa. Uderila som sa, bolo to príšerné. Moje zápästie, rebrá a líca blčali od bolesti.

,,Ty kretén! " Zreval opäť Kyle so značným hnevom a po nahlásení pozície polícii sa rozbehol naproti nemu.

Križiak z bočného vrecka vytiahol pištoľ. Pozerala som sa na situáciu s potom stekajúcim z čela. Prosila som nebesá, aby nestačil spúšť. Bola som prilepená o tehlovú stenu neschopná prinútiť moje pľúca pracovať.

,,Tak poď, chlapče!" Odvrkol mu so slizkým úškľabom.

Mieril priamo naňho, v tvári mal vypočítavý úškrn. Stavila by som sa, že tiež používajú zbrane, ktoré majú vylepšené nejakým pracovníkom z laboratória. Tak ako Lorenzo z Vlčej mafie.

Panikárila som, muž mohol každú sekundu vystreliť. Kyle sa k nemu rozbehol len s holými rukami, brz akejkoľvek zbrane. Toto nebol férový súboj.

V tú sekundu som ani nemrkla. Videla som ako Križiak posunul prst priamo na spúšť mieriac blížiacemu sa Kylovi priamo do hrude. Konala som inštinktívne. Zdrapla som najbližšiu vec, ktorú som videla. Predstavovala ju tehla z polo-rozpadnutej steny. Vsadila som všetko do toho jedného risku a v sekunde, kedy som počula výstrel som tehlu hodila do ozbrojeného nepriateľa. Vykríkla som a zatvorila oči.

Jedno telo padlo na zem.

Triasla som sa schulená v klbku. Odmietala som otvoriť oči a pozrieť sa, ktoré telo ležalo tak bezvládne na chladnom betóne. Proste som nemohla. Netušila som, či to bolo telo zasiahnuté guľkou z pištole alebo tehlou hodenou v rovnakej sekunde. Viečka a strach mi silno bránili tomu, aby som skontrolovala situáciu. Aby som bola úprimná, bolo mi zle. Mala som pocit, že blázdnim. Oči mi z pod viečok začali vylučovať nesmierny počet sĺz a ja som sa len triasla na zemi neschopná ničoho. Dávno som zabudla na bolesť v zápästí a v rebrách. Prosila som Bohov nech je Kyle v poriadku.

,,Hej, Poppy. " Zašepkal pri mne hlas a cítila som dve paže ovinúť sa okolo môjho tela.

Padol mi kameň zo srdca.

,,To bude dobré. Všetko bude v poriadku."

Pootvorila som oči. Spoza ulíc som započula prichádzajúce policajné sirény.

Kyle ma zobral na ruky, keďže som od prekvapenia nič nepovedala. Cítila som podporu jeho tela, jeho nádherné bijúce srdce, ktoré ma prišlo zachrániť. Objala som ho okolo krku a odmietala ho pustiť.

,,Ďakujem. " Šepol blízko mojeho ucha a to ma prinútilo obzrieť sa.

Do očí mi vbilo telo chlapa na zemi.

,,J-j... Je-?" Koktala som.

,,Zrejme nie. Len v bezvedomí. " Odvetil chladne a ja som si hlboko vydýchla.

Keby som ho tou tehlou zabila, asi by som to nezniesla. Ja nechcem zabíjať. Nebudem. Nie som vrahyňa.

Nie som ako on.