Puto v krvi

Water

Poppy sa prudko nadýchla, no otvorenie očí len prehĺbilo hustú tmu v miestnosti.
Potrebovala pár sekúnd na zosumarizovanie toho, čo sa stalo. Pamäť jej kolísala ako húpací koník a nevedela sa rozspamätať. Nevedela kde je, čo tam robí, ani prečo je miestnosť taká zahataná temnotou. V očiach však cítila nepríjemné množstvo krupín, zo suchých sĺz, ktoré preplakala zatiaľ, čo bola v bezvedomí. Prv si nevedela si spomenúť, ani na svoje meno, bola taká zmätená, akoby sa prebudila z hibernácie. Bola priviazaná o posteľ s látkou zviazanou okolo úst. Zrak sa jej však začal vyjasňovať a pomaly si zvykala na prítmie v miestnosti. Smrdelo to ako nemocničné oddelenie, alebo lekárska prehliadka, ktoré tak nenávidela. Práve teraz iba rozmýšľala, čo do pekla robila zviazaná k lôžku. Trhla rukou do temnoty, ale bola ako prilepená.

Bolo jej dlho. Cítila v pamäti zvláštny blok, ktorý jej zakazoval pozerať si spomienky. Samozrejme, že za tým bola mechanická obranyschopnosť lucídia, ktorá jej za žiadnych okolností nedovolila dostať taký prudký šok, zo všetkých udalostí naraz. Bolo by to príliš. Krv jej pulzovala, cítila sa prázdno. Akoby jej niečo chýbalo. Kúsok. Druhá polovička. Miesto v jej srdci, ktoré zvyklo byť naplnené. Teraz nebolo.

Ale nevedela si spomenúť prečo.
Prečo jej bolo tak ťažko rozmýšľať? Vedela, že na niečo zabudla. Akoby to mala na jazyku a nevedela to vysloviť.

Skúsila opäť zaťahať rukou, no bola príliš slabá. Dehydratovaná. Keby zaťahala znova, takmer by znova padla do ríše snov. A tak len čakala a snažila sa spomenúť.

Najskôr mala záblesk z narodeninovej párty, na ktorej bola s Kylom a Agnes. Spomenula si, že ju vtedy uniesli a zatiahli do auta. Žeby sa odtiaľ dostala sem? Spomenula si na tučného a vysokého mafiána a ich nechutné reči počas cesty v aute, ktoré počúvala z kufra.

Zrazu začula otváranie dverí. Bola zvedavá, kto to je a z neznámeho dôvodu vôbec nemala strach. Všetko sa však zmenilo v priebehu pár sekúnd, kedy hlas prehovoril. Obrazy, udalosti ju trafili medzi oči ako guľka z pištole. Priamo a presne. Stačil iba ten hlboký tón a Poppy okamžite vedela, že narodeninová párty je dávna minulosť a odvtedy sa toho udialo oveľa viac. Viac než by chcela.

,,Dobré ráno. " Cez celú miestnosť sa prešvihli svetelné lúče, keď návštevník zapol vypínač. Jeho hlas bol príliš povedomí.

Namiesto tmy, jej pred očami začali blikať spomienky, pred ktorými ju lucídium hodnú chvíľu chránilo. Vedela všetko, cítila obrovskú voľnosť, keď sa zbavila toho čudesného bloku v spomienkach a napriek tomu jej srdce tak moc oťažilo.

,,Pp-kekrr?" Zvolala jeho meno cez natlačenú látku v ústach a pocítila ako je jej hrdlo suché.

Muž prikročil k jej lôžku a do nosa jej vbila jeho vôňa pánskej kolínskej, zmiešaná s vôňou cigariet. Vytiahol jej látku z úst a zhora sa zahľadel do Poppiných očí, ktoré hrali škoricovou až karamelovou farbou. Stiahol jej z úst látku a pohladil tvár. Hoci už mohla voľne rozprávať, úplne sa odmlčala.

,,Správne, mám ťa. Prepáč, nestihol som ťa privítať, dlho si spala. To sa nepatrí. "
Parker sa uškrnul a palcom prešiel cez jej pery.

Poppy chcela bojovať a roztrhať ho na dva kusy. Dotrhať mu oblečenie a zanechať na hrudi hlboké rezné rany. Mala však také suché hrdlo a zmätok v hlave, že sa nevedela orientovať.

,,Chcem vodu." Ignorovala jeho tupé narážky a slabo zachrapčila.

,,Popros ma o to."

Pokrčila nosom a trhla končatinami, ktoré ostali pevne priviazané k posteli. Spomenula si na nútený telefonát, kedy sa vyhrážal jej rodičom. A tí nakoniec aj tak nedostali svoje vykúpenie. Tohoto človeka už nikdy v živote o nič prosiť nebude.

,,Som smädná! Chcem vodu."

,,Čarovné slovko, Poppy."

Prešla ňou ďalšia vlna hnevu a nechuti. Nenávidela tohoto človeka viac než čokoľvek. Zabil jej rodičov. Jej milovaných jediných-...

,,Nova.. Kde je Nov-..." Opäť zamumlala zo suchého hrdla.

Skôr než však stihla dokončiť otázku zacítila na svojom líci pálčuvú ostrú bolesť a prudký prúd sĺz, ktoré zatopil jej očné bulvy.

,,NEVYSLOVUJ MENO TOHO SKURVYSYNA."

Poppy bola umorená v bolestiach. Nielen, že jej horelo líce od silnej facky, mala kŕče od nehybnej pozície, ale stále cítila aj neskrotnú bolesť od straty najbližších. Bola odlúčená od jej lásky a života, ktorý si prvý raz v živote dokázala užiť. Teraz bolo všetko stratené.

,,Nájde ťa." Odvetila nakoniec bez toho, aby sa naň pozrela.

Sama nevedela, či je to pravda alebo nie ale poznala človeka, ktorých bol Nova Wolf. Bola si istá, že ho pozná aj Parker.

,,Si naivná..."

,,Si naivné, hlúpe, malé dievčatko, ktoré je cennejšie než všetky peniaze na tomto svete. Hneď ako to lucidium vyprodukujeme z tvojho tela. Bude z teba absolútna nula." Vysvetlil s menším výdychom na upokojenie sa.

Odvetila len:,,Nájde ťa."

Parker buchol päsťami do najbližšieho stola plný hnevu a zloby.

,,Tvoja krv je z vesmíru!" Zvrieskol. Hľadel jej príkro do tváre a prstom ukazoval k stropu.

Ona však odvracala pohľad a odmietala mu hľadieť do očí.

,,Nájde ťa." Zopakovala.

Tentokrát sa Parker iba zasmial. Snažil sa znieť posmešne, Poppy v jeho tóne však zachytila náznak nervozity.

,,Za pár týždňov, čo proces bude prebiehať, zabudneš že Nova existuje. Pretože jediný prítomný s tebou tu budem ja a tvoja nová priateľka. Bolesť." Venoval jej ďalší úškrn, zatiaľ čo ona opätovala iba pohľad bielemu stropu.

Nechcela vyzerať, že ju to naozaj zranilo. Päste mala silno zatnuté. Modlila sa, aby sa predsa len zľutoval a dal jej pohár vody. Nevedela ako dlho to bez nej ešte vydrží. Bola zronená, zmätená, unavená, smädná a chýbal jej Nova a na jazyku mala už pätnásť prosiacich slov. Ani jedno z jej úst však nevyšlo.

,,Fajn. Vyzerá to tak, že mi už asi nechceš nič povedať. Jedine, že by si chcela povedať to, čo chcem počuť. To krásne slovo, čo si mi zaspievala cez telefón. Pamätáš, bábika?"

Mlčala.

,,V poriadku. Oh, skoro som zabudol. Tu máš svoju vodu, o ktorú si prosila." Zasmial sa a položil fľašku s priezračnou tekutinou vedľa na stolík.

Napokon opustil miestnosť a Poppy nehybne ostala plačúca pripevnená k posteli s pohľadom na fľašku s vodou.

Helo,

Ako sa mi máte? Prinášam novú kapitolu. Chudák Poppy čo? Normálne aj mne ostalo smutno. Ďakujem za vaše ohlasy a moc si toho vážim!