Puto v krvi

Oh Shit

,,Počkaj, prosím. " Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. Chcela som sa mu vytrhnúť, ale nedokázala som to. Mala som v sebe trochu alkoholu, ale nie tak aby som bola opitá.

,,Kyle..." Opäť som sa snažila vytrhnúť ruku, ale schytil mi ju ešte pevnejšie.

,,To si naozaj nič necítila?" Opýtal sa ma s maličkou dušičkou.

Jeho oči čakali len na moju odpoveď. Videla som v nich svoj odraz. Bola som zmätená. Nechcela som ho zraniť, ale ani neviem, či by by som neklamala sama sebe, ak by som povedala nie. A bola by to vôbec pravda keby som povedala áno?

,,Ja som... Povedala som, že.. Ja potrebujem viac času Kyle... " Jeho stisk tentokrát povolil.

V jeho očiach nastal taký istý pohľad ako zvyčajne. Nebol šťastný, no v hĺbke duše dúfal, že jedného dňa mu ten bozk opätujem. No tentokrát som tam zazrela aj sklamanie. Ruky mu pomaly klesli k telu. Zrak zo mňa ani raz nepustil.

,,Prepáč. " Odvetila som nepočuteľne a obrátila sa mu chrbtom smerom k terase.

Moc dobre som vedela, čo mi Agnes po tomto povie. 'Každé dievča, by na tvojom mieste skákalo radosti, Kyle Liber ťa pobozkal! Neviem, čo sa ti nepáči.'

Ani ja som tomu nechápala. V čom je ten problém? Je to skutočne kvôli Novovy? Veď sa mi vždycky páčil, prečo sa mu zrazu tak stránim? A hlavne, prečo mám tie výčitky, potom, čo ma pobozkal? V hlave som mala neustále Novovu tvár. Bude nahnevaný, ak sa o tom dozvie, už len to je dobrý dôvod na to o tom pred ním mlčať. Neviem si predstaviť, čo by mu urobil, ak by to zistil. Nezniesol ani, to že ma išiel odprevadiť zo školy. Naposledy ho pomenoval ako naničhodník, keď mi zanechal pri ceste ten papierik s mojím náhrdelníkom. Bála som sa, že by sa z naničhodníka stal už iba mŕtvy muž. Bola som presvedčená, že by toho bol schopný. Ale strach o Kyla nebol jediný zdroj, prečo som cítila vinu. On bol ten, ktorého som predsa pobozkala ako prvá. Vtedy v aute, hneď potom, čo sme utekali pred policajtmi. Natiahol sa ku mne, aby mi zaviazal bezpečnostný pás, keď sa naše pohľady tak nehorázne prehĺbili. Bol to snáď jeden z prvých razí, čo som pocítila ten roj motýľov v žalúdku, v podbrušku, ten pískavý zvuk v ušiach, tie zimomriavky po celom tele... Napriek tomu, že som bola taká vystrašená a roztrasená z toho, čo sa stalo s tým mafiánom, on bol ten, čo ma zachránil. A nie len to, ten bozk a jeho vôňa ma upokojila. Bol ako liek. Ako droga. Vždy som dúfala, po tom, čo som s ním bola, že to bolo naše posledné stretnutie. A hoci som si mohla, hovoriť, čo som chcela, vedela som, že sa s ním budem vídať i naďalej.

S Kylom to bolo inak. Necítila som nič viac než prekvapenie a zmätok. Hoci bol veľmi krásny, jeho bozk bol iný.

Ani som si to neuvedomila v ruke som pevne zvierala strieborného motýľa na retiazke s diamantovým povrchom. Chytila som kľučku od presklenených dverí a naposledy sa otočila smerom k dianiu oslavy. Kyle vyzeral frustrovane a bez váhania do seba šupol celý pohárik alkoholu. Ja už som nemala žalúdok ani na ďalší alkohol ani na to, čo sa práve stalo. Potrebovala som čerstvý vzduch.

Obloha bola už tmavá ako uhlie, svietil tu už iba mesiac a miniatúrne bodky po celej jej ploche. Bolo tu chladno. Väčšina ľudí sa už popratalo dovnútra a ostali tu už iba fajčiari, ktorí medzi sebou zdieľali beznázorné konverzácie. Pošúchala som si ramená a odstúpila k živému plotu na strane domu. Bola som tu sama a ani hudba tu nebola taká hlasná. Mierne som sa triasla, ale tentokrát to už nebolo od chladného večerného vánku. Čím dlhšie som premýšľala nad Kylom a tým ako ma pobozkal, tým väčšie výčitky som mala. Akoby sa mi vlastná krv snažila naznačiť na ktorú stranu sa mám postaviť. Hrýzla som si do pery. Pred očami som mala jeho plné pery vahajúce sekundy predtým ako sa dotkli tých mojich. Ani keď sa tak jemne dotýkal dlaňami mojich líc a prehraboval sa mi v bielych vlasoch, neopätovala som mu to. Pritisol sa ku mne bližšie a ja som bola neschopná pohybu. Čo si o mne musí myslieť? Dobre vie, že mám na výber z dvoch možností. Vedela som, že Kyle je tá správna voľba. Hah! Veď o tom nie je ani pochýb, až donedávna to bola moja jediná voľba. Ale kto povedal, že si musím zvoliť správne? Čo sa stane ak zvolím tú nesprávnu možnosť? Moja hlava mi vravela, že mám myslieť racionálne, no moje bunky sa mu stránili. Nebolo to ale vždy také zložité, obávala som sa, že odvtedy, čo som sa vyspala s Novom, nemyslím na nič iné. Cez deň ho mám plnú hlavu, a v noci ma prenasleduje strach z toho, čo k nemu cítim. A to bol aj dôvod, prečo som s ním nešla. Bojím sa. Mám strach, že ma svet plný mafie a zabíjania celú pohltí. Hoci moje vnútro kričalo, že sa mu mám odovzdať, nemohla som môj svet len tak hodiť za hlavu. Maturity sú už pondelok. Nie je to ani 48 hodín.

,,Toto nie je zrovna dobrá situácia ešte viac sa stresovať. " Pošepkala som si sama pre seba.

Niečo iné však upútalo moju pozornosť. Keď som sa tak náhle vytrhla z myšlienok, započula som motor z auta priamo za živým plotom, pri ktorom som stála. Nasucho som prehltla. Kto takto neskoro v noci už len bude parkovať tu na ulici?

,,Vydrž to ešte pár minút." Započula som prísny mužský hlas a mojich telom sa opäť prehnala vlna zimomriaviek.

,,Si si istý, že toto je ten správny čas ju uniesť?" Odvetil mu druhý chlap znejúc o čosi viac neisto než ten prvý.

Bol to však ako akútny signál pre moje pľúca, aby okamžite prestali dýchať. Čas ju uniesť?! Neváhala som dvakrát nad tým, že mysleli práve moju maličkosť. Títo dvaja boli Križiaci.

,,Nikto to čakať nebude, a ráno si polka z nich na nič ani nevzpomenie." Zachrapčal s miernym pobavením v hlase.

Moje nohy sa automaticky pohli smerom do späť. Všetko, čo som v tú chvíľu chcela, bolo, aby som sa dostala medzi ľudí, alebo jednoducho, čo najďalej od strašidelných hlasov z poza živého plota. No akonáhle som sa otočila, temná postava z tieňa mi zdrapla obe ruky. Zvrieskla som od strachu a prekvapenia. Čo som si do riti myslela?! Jasné, že si nikdo nevšimne, že som zmizla! Vysoký chlap bol oblečený v Križiackej uniforme a cez tvár mal ich obvyklú čiernu šatku. Kým zo mňa stihol vyjsť ďalší zvuk zapchal mi ústa mohutnou dlaňou a pritiahol si ma k telu. Z jeho vône som zacítila silnú vôňu mentolovej čokolády. Snažila som sa mu vytrhnúť, ale počula som len tiché uchechtnutie. Šatku si siahol nižšie a tým mi venoval jeho zákerný úsmev.

,,Teraz budeš robiť presne to, čo ti poviem, maličká, áno? "

'Elo,

Som rada, že ste nikto neuhádli, čo sa stane :). Prekvapilo vás to, že ju uniesli práve na tejto párty, keď som vás v minulých častiach uisťovala, že je to pre ňu bezpečné?

Taktiež sa vám chcem ohromne poďakovať za všetky videnia, komentáre a hlasovania💜