Ďalší deň bol katastrofa. Zmeškala som budík do školy, pretože som spala len veľmi málo. Linky sa mi nedarili len tak rýchlo nakresliť, nestíhala som nič.
Agnes mi vypisovala kde som, keďže som jej nepovedala, že by som mala prísť neskoro. Behala som z jednej strany domu na druhý.
Keď som sa dokázala nejako pripraviť, už som bola o hodinu oneskorená.
Skvelé.
Pohľad mi ubehol na obraz, čo som včera maľovala. Vložila som do neho toľko emócií, že som sa z toho dnes cítila úplne vyšťavená.
Unavene som sa pousmiala - páčil sa mi.
Rýchlym krokom som sa vydala do školy. Nebolo to však také jednoduché.
Veľmi rázne som cítila ako ma niekto sleduje. Zase ten pohľad prepaľujúci dieru do môjho chrbta.
Deň v škole prebiehal ako každý iný. Bola som mierne vyčerpaná, našťastie som prežila aj cestu domov. Vo vreckách od džínsov som našla kresbu, ktorú som chcela ukázať na polícii.
Po ceste domov som opäť cítila pohľad prepaľujúci môj chrbát. Bola som z toho už naštvaná a papier s jeho tvárou agresívne hodila o kôš na ulici. Ani som sa netrafila. Myšlienka na maturity ma zamestnala až do konca dňa.
V noci som však opäť mala divné sny.
,,Nepočúvla si, Poppy. "
,,Idú si pre nás."
,,Zajtra nás budú hľadať. "
...
Ráno mi bolo lepšie, sny som si vôbec nepamätala. Mala som však veľké kruhy pod očami. No pekne. Dnes je práve deň, kedy sa stretnem s Kylom.
Dúfala som, že to bude v poriadku. Bola som viac vystresovaná než obvykle.
Kyle Liber: Tak o pol piatej v kaviarni Rose'ly? :)
Poppy Gibson: Jasné, budem tam :)
Kyle Liber: Teším sa na teba
Bola som za to vďačná. Potrebovala som sa kus vypnúť, všetko sa okolo mňa len točilo a už som strácala rovnováhu. Potrebovala som mysľou prejsť inam a Kyle bol zlatý chlapec.
Cez telefón s Agnes sme sa dohodli na outfite. Obliekla som si tie čierne šaty s čipkovanými rukávmi, čierne silonky a baleríny. Vonku už bolo celkom teplo. Zvolila som svoj klasický make-up s množstvom korektoru na zakrytie vakov pod očami. Následne si vzala kľúče, mobil a peňaženku a vyrazila z domu.
Kaviareň Rose'ly bola jedna z najkrajších v našom meste a nenachádzala sa tak ďaleko od centra.
Bola som tam za chvíľku.
Vošla som do dverí za sprievodu cinkania zvončeka. Čakal tam Kyle s veľkým úsmevom. Orechové vlasy mal utiahnuté v maličkom copíku na vrchu hlavy.
,,Ahoj."
,,Ahoj." Usmiala som sa späť.
,,Vyzeráš nádherne. " Polichotil.
,,Ďakujem." Bola som rada, že si nevšimol mierne unavených očí z toľkého premýšľania.
Sadli sme si k stolu pre dvoch k veľkému oknu. Kaviareň mala príjemnú atmosféru s vôňou čokolády, kávy a zákuskov naokolo. Do našej konverzácie hrali pesničky z rádia. Na stoloch sa dokonca nachádzali sviečky, v malých vazičkách suché ruže a kde-tu ste mohli vidieť mačky premávajúce sa pri nábytku. Samozrejme podľa mena celého podniku, na stenách boli aj maľby ruží.
,,Ako- sa vlastne máš? " Spýtala som sa.
,,Vlastne celkom fajn, hoci je to trochu na zbláznenie." Odvetil. ,,A ty? "
أنت تقرأ
Puto v krvi
عاطفيةBol to arogantný a majetnícky bastard. Nezaváhal, aby niekoho zabil aj tým najohavnejším spôsobom. A napriek tomu nás osud prinútil bláznivo a bezhlavo sa zamilovať. Bála som sa. Hnevala som sa. Inštinkt mi však dodával istotu o tom, že mu môžem ver...
