Puto v krvi

Elena

,,Ahoj Kyle. " odvetila som s miernym kŕčom v hrdle a snažila sa zakryť potrebu sa rozkašlať.

,,Ahoj." zazubila sa Agnes.

,,Vlastne som prišiel, kvôli tebe Poppy. Uh-" poškrábal sa na zátylku a pokračoval. ,,Rozmýšľal som, či by si nechcela ísť so mnou von, na nejaké dobré jedlo alebo kávu. "

Pravdepodobne som už bola opäť pekne červená, neviem, či z trápneho pocitu, že tu v centre behám s veľkým plátnom na maľovanie alebo, že sa ma práve populárny chlapec z našej školy opýtal, či si s ním nevyrazím. Agnes ma buchla lakťom do boku.

,,Oh- to znie fajn." Odvetila som úsmevne.

Kyle si očividne vydýchol, jeho hruď vypustila všetok zadržiavaný vzduch.

,,Tak... Tak fajn, čo takto v piatok?" Povedal už trochu viac sebavedome a pristúpil o krok ku mne.

,,Jasné, vtedy mi to vyhovuje."

Kyle nastavil ten svoj roztomilý úsmev.

,,Mimochodom, to s tým prankom minulý týždeň... "

,,To nič." Povedala som skoršie, než sa mi začne ospravedlňovať.

,,Dobre, ja len. Nič som s tým nemal spoločné. Bol by som vedel, tak..."

,,To je v poriadku, Kyle. Ja viem." Povedala som úprimne a on mi úsmev opätoval. Predtým, než sme sa rozlúčili, napísal si do mobilu moje telefónne číslo.

,,Tak teda v piatok, Poppy. " Vtisol mi pusu na líce a odkráčal tam, odkiaľ prišiel.

Obom nám padla sánka asi do výšky soľných baní zatiaľ, čo obočie zasiahlo nebesá. Vážne ma práve Kyle  Liber pobozkal na líce?

Teraz už v mojom bruchu boli motýle, a ako bonus, aj moje kolená sa premenili na želatínu.

,,Ja. Sa. Asi. Roztopím ! " Zakričala Agnes trochu hlasnejšie, než by bolo vhodné.

Nebola som schopná ani nič povedať, no moc dobre som vedela, že už sa Agnes v hlave premietajú všetky možné scenáre.

,,Tak to je už len otázka času, kým ťa požiada o ruku!"

Vravela som.

,,Neblázdni, je to iba jedno stretnutie... Preboha... On ma naozaj pozval na rande! "
Povedala som a sama seba presvedčila o opaku.

,,Naplánujeme taký outfit, že sa z toho posadí na zadok. " Povedala Agnes so spokojnosťou v hlase a išli sme si sadnúť do parku, kde sme zjedli náš už tak neskorý obed.

Dnešný deň bol proste perfektný. Od toho divného rána som zmenila myslenie o sto osemdesiat stupňov. V hlave som plánovala menšie zbúrenie, mala som presný plán, ako ho dostať do väzenia. Začnem na tom pracovať už zajtra.

Ďalšie peniaze som minula v obchode kde som kúpila tašku. Na tie som výberavá, takže som minula všetko aj drobnými. Na karte mi ešte niečo zostalo, ale v peňaženke som mala takmer dieru.

Pomyslela som si, že budem musieť predať zopár obrazov, aby sa mi to aspoň vrátilo.

Keď som večer prišla domov, rodičia pozerali televízor.

,,Ahoj, zlatko, kde si bola?"
Opýtala sa ma mama.

,,Vonku s Agnes. Kúpila som si nové plátno." Natešene som im ukázala veľký ovál, ktorý som trepala celý čas so sebou.

,,To vyrábajú aj oválne? " Opýtal sa môj otec sediaci na pohovke.

,,Áno !"

,,Čo naň namaľuješ? Ďalšiu diablovu dcéru?" Povedala uštipačne.