Puto v krvi

Lucidium

,,To je nemožné! Nie! Neverím ti. " Založila som ruky a pozrela von z okna.

To nemohla byť pravda. Akoby aj mohla? Ja? Obyčajné dievča? Čo by mi v tele robila najvzácnejšia látka na svete, o ktorú sa bijú dve nepriateľské mafie už desaťročia?

,,Poppy, hovorím to tak ako to je!" Pevne schytil volant. Jeho hlas znel frustrovane, akoby chcel aby som mu verila. Aby som ho poslúchala.

,,Zavez ma domov!" Protestovala som. V tejto chvíli, dom túžila otočiť da na mieste a zachuchvať sa do svojich perín. Možno sa porozprávať s mojou mačkou, od ktorej nemusím očakávať také dych-vraždiace odpovede.

,,Zbláznila si sa? Majú ďalších tridsať zariadení, ak nie viac." Povedal vážne.

,,Čo? Ako to vôbec vyrobili? Ja tomu nechápem! Prečo mám v tele nejakú toxickú látku!" Zrevala som frustrovane a chytila si tvár do dlaní.

Nova sa zarazil. Pár chvíľ mlčal, napokon pokračoval. Akoby bol za niečo zahanbený.

,,Je v tom moja krv. "

,,Čo prosím ?"

,,Parker bol môj spolupracovník, zmanipuloval ma a odobral mi krv." Povedal chladne a odhrnul si rukáv košele. Jemne si natrhol obväz.

Zakryla som si ústa rukou. Oči sa mi leskli už po celú dobu. Mal tam hlbokú reznú ranu od zápästia až k lakťu. Krv mu zaschýnala všade naokolo. Jeho liečiteľské schopnosti boli neexistujúce.

Mala som chuť povedať ako veľmi ma to mrzí. Že mu to ošetrím a zdezinfikujem. Namiesto toho som mlčala a zamračila sa. Je to obyčajná rezná rana a ja nie som jeho osobná sestrička. Zabil predo mnou človeka a bude čakať, že sa oňho budem starať ako o bábiku? Na to nech zabudne.

,,Ako som povedal, lucídium je magnetické. Predpokladám, že ho vyextraktovali z mojej krvi a napustili ho do ručičky toho kompasu. Preto to ukazuje priamo na nás, sme jediný ďalší zdroj lucídia. " Dokončil a späť si vystrel rukáv.

,,A teraz mi povedz, ako sa nám dostalo do tela? Veď vtedy som musela byť snáď novorodenec!" Zasmiala som sa sarkasticky, stále som si myslela, že to je hlúposť. Odmietala som tomu uveriť.

,,Veď práve o toto ide. Obe mafie - Vlci aj Križiaci, odmietali obchodovať, v meteorite sa nachádzali len tri dávky.
Mali sme všetky tri a preto na nás začali útočiť. Prepadli nás v strede noci cez leto. Zatiaľ, čo otec dával rozkazy a bojoval, moja matka chránila deti a lucídium. Bohužiaľ, jeden Križiak ju vystopoval a išiel po nej. Vedela, že ju zabijú a to lucídium jej zoberú. Vznikla by z toho vojna, môj otec by zošalel keby ju zabili a vzali aj lucídium. Zbrane, ktoré by s ním vyrobili by sme nedokázali poraziť. Testy sa robili už dávno s krvou pod mikroskopom. Výsledky boli fascinujúce. Krv bola čistejšia, silnejšia. " Povedal a nakoniec sa zasekol.

,,Čo sa stalo potom? Vzala tie tri dávky a utiekla?" Opýtala som sa.

,,Pokúsila sa o to. " Hlas mu schladol.
,,Predtým však dávku vpichla mne a môjmu bratovi."

,,Prečo by to robila, preboha ?" Spýtala som sa prekvapene.

Kto by len neznámu látku z meteoritu pichol vlastným synom?

,,Musela sa toho zbaviť a my sme boli jediní, ktorí tu dávku mohli dostať! Otec by nás ochránil a pomlčal o tom! " Odvetil naštvane.

,,Dobre! Prepáč. Čo s tou poslednou dávkou? " Pípla som.

,,Bežala cez mesto, a z jednej budovy preliezla cez okno do druhej. A to je ako si dostala ty poslednú dávku. Obkľúčili ju. Mala len jednu únikovú cestu a nakoniec by ju i tak chytili. Dostali by tú poslednú injekciu lucídia." Hovoril chladne.
,,Bola to nemocnica. Miestnosť s novorodencami. A aby sa zbavila poslednej dávky, vpichla ju náhodnému spiacemu dieťatku. Tebe."