Puto v krvi

Loading

,,Ako je možné, že aj keď sa učím tu franinu tak proste nedostanem dobrú známku?" Buchla som s o skrinou v škole, začo som si vyslúžila nevľúdny pohľad upratovačky.

,,Tá učiteľka to proste nevie vysvetľovať. A to je ten jazyk taký nádherný." Odvetila Agnes taktiež nespokojná.

,,Stará ropucha tá učiteľka. " Zamrmlala som si. Bola to posledná hodina a Elenu s Taylorom sme vytŕčať sa pred nami videli tak osem krát.  Aby som bola úprimná, po písomke z biológie o genetike a mutáciách mi to už bolo jedno.

,,Ten blázon si fakt myslí, že by som žiarlila." Capla sa po čele, keď sme vychádzali zo školy.
,,Nepôjdeme na zmrzlinu?" Opýtala sa následne.

Úškrnula som sa. ,,Čo takto do fitka? "

,,Takže čokoládovú, vždy len čokoládovú, že ano." Ťahala ma a tak sme išli.

,,Bože ale nemám drobné, musím si to niekde rozmeniť." Povedala keď z peňaženky vytiahla stovku a márne hľadala nejaké mince.

,,Tak poďme na benzínku, je to len kúsok. Tam je to určite menej trápne ako v zmrzlinárni. " Zasmiali sme sa a vyrazili.

O ulicu ďalej sa nachádzala spomínaná benzínka, a zatiaľ čo sa Agnes vo vnútri zarozprávala s predavačom, ja som sa vonku opierala o parapetu. Boli tu pristavené dve autá, jedno z nich očividne vlastnil pupkatý starec s plechovkou bezalkoholického piva. Druhé auto, nablišťané, čierne, takmer holografické. Na prvý pohľad drahšie než náš celý dom. Sánka mi padla - ten kto ho vlastní musí byť tak nechutne bohatý. Vošli sme sem s takou rýchlosťou, že sme si ho vôbec nevšimli.

,,Traja? Nie je to trochu moc? Práve teraz som v pekných sračkách. " Ozval sa hlas prichádzajúci z boku budovy.

Telom mi prešla vlna nepoznaných pocitov. Husiu kožu som cítila aj na chrbte. Niečo na tom hlase mi prišlo tak strašne moc atraktívne, že sa mi dych zasekol v krku.

,,Dobre, ale nabudúci mesiac mám voľno." Vedľa mňa prešiel vysoký chlapec v čiernej mikine. Jeho hlas bol tak nádherne hlboký, že sa mi nedalo odtrhnúť oči.

,,Ja, že vyjednávam ? A kto sa bude starať o zbytky?" Jeho hlas začal byť naštvaný.

,,Kurva." Zhasol mobil a tašku nasrane hodil do auta. Frustrovane si prehrabol strapaté čierne vlasy.

Vtedy sa naše pohľady stretli. Pohľad zelených očí sa mi prepálil hlboko do duše a výrazné lícne kosti mi vyrili spomienku z včerajších správ. Hoci mal na sebe veľkú čiernu mikinu, vedela som, že pod ňou skrýva vyrysované telo. Premeriaval si ma od vrchu po spodok, jeho tvár však ostala nečitateľná. Vrátil sa späť k mojim očiam. Niečo vo vnútri mňa sa pohlo. Akoby som pred sebou videla prízrak.

V obchodu zrazu vyšla hnedo vláska stále so širokým úsmevom.
,,Chápeš, že sa ma opýtal pre číslo? Tak toto sa ti nestane každý deň. " Prinútila ma odtrhnúť pohľad od neznámeho chlapca.

,,Oh, vážne, to je.. Zaujímavé." Odvetila stále trochu vyvedená z mieri.

Agnes sa otočila druhým smerom na chodník a ja stuhnutá za ňou. Nevšímajúc si nič okolo, prešla na chodník smerom k zmrzlinárni. Otočila som sa ešte za čiernym autom, ktoré si už ale razilo cestu preč.

,,Si v pohode ? Vyzeráš ako keby tu parkoval jednorožec. " Opýtala sa.

Ja stále hľadiac na miesto kde pred chvíľou stálo čierne auto -,,Jasné."

Vyrazili sme teda smerom k zmrzlinárni.

Je možné, že by to mohol byť on? Ten s tou zbraňou, čo ho zachytili na kameru? To je nemožné, nie...?
Vybavila som si ešte raz chlapca z nahrávky, prisahala by som, že ja si tváre pamätám. Aj keď to bolo v noci natočené na kameru prejdetú kamiónom. Mal nádherné plné pery a to nehovorím o smaragdových očiach.
O čom to vlastne rozprával? Jednoznačne som v tom videla súvislosť. Moje srdce bilo o trochu silnejšie, než obvykle a zvieral mi ho strach. I keď bolo čierne auto dávno preč, dvakrát som zahrabla v pamäti, či mám v taške priručný nožík.

,,Uhh, videla si včera správy?" Povedala som, počas toho ako sme boli na ceste späť s kornútkami v rukách. Obe sme obľubovali čokoládovú a na konci roka a začiatku leta to bolo príjemné osvieženie.

,,Vyzerám ako niekto, kto pozerá správy? Vieš, že v sobotu pracujem v kaviarni. Navyše sme spolu potom volali."
Povedala frustrovane keď sme sedeli na lavičke a lízali zmrzlinu.

Povedala by som, že sme si už na tie vraždy pravdepodobne zvykli a nikto to nerieši dokým nie je mŕtvy jeden z nás. Samozrejme, sa zvýšili návštevy a finančné príspevky v kostoloch, ale nie som si istá, či to práve znížilo počet obetí každý mesiac. Nechcelo sa mi však veriť, že by za tým všetkým bol chlapec z benzínky s drahým autom. Nešlo mi to do seba. Možno nad tým len moc premýšľam.

Bola som tak už od mala, prepočítavam a organizujem všetko do posledného detailu a i tak som vždy viac než hyperkritická. Predsa len moje znamenie zverokruhu je panna, a vyhľadávanie dokonalosti je mojou náturou.

Nechala som teda svoje vlasy plávať v jemnom vetre a slnečné lúče dopadať na bielu pokožku. Ani tá si od prírody nevyslúžila veľa farby, jedine ak na slnku strávim viac ako 30 minút. Vtedy sa totiž to premením na papriku. Narozdiel od Agnes, ktorá sa na pražiacom slnku môže poflakovať celý deň a skončí akurát tak s nádherným čokoládovým bronzom.
Ľudia sú všetci odlišní, preto nie je dôvod byť zavistlivý, keď vždy tam je niečo, čo je na nás unikátne.

,,Ah, píše mi mama. Musím ísť pomáhať maľovať obývačku. " Povedala Agnes s jemným povzdychom.

,,Akou farbou ju budete natierať?"
Vyzvedala som.

,,Ani sa nepýtaj, nikdy mi nedovolí vybrať žiadnu farbu. " Zamračila sa a tašku si prehodila cez plece. Zasmiala som sa a s rozlučením sme sa každá vybrali domov.

Do sluchátiek som si pustila hudbu, ktorú som počúvala až ku dverám. Myšlienka nad maturitou mi zahmela myslenie na ďalších zopár hodín. A voľný čas doma som strávila prehrabovaním sa v poznámkach.

Helo,

Som tu s ďalšou časťou, áno tentokrát plánujem vydávať kapitoly pravidelnejšie.

Hope u enjoyed :>

Fifa