Puto v krvi

I'm A Killer

Klesla som na zem padajúc na uderené kolená. Jeho oči ma prepichovali ako ihly, ktoré mi príkro vrážali do pokožky. Bolo pre mňa záhadou, čo sa stane, ale bola som si istá, že ani v jednom možnom prípade, to neskončí šťastne.

,,Nasrala si ma-" Začal rozprávať a chytil ma pod krk.

,,Nemôžete ma len tak zobrať! Ja nie som-!" Našla som v sebe poslednú vôľu vzoprieť sa.

,,NESKÁČ MI DO REČÍ KEĎ K TEBE HOVORÍM. " Zahrmel až ma striaslo.

Zakývala som hlavou hore a dole bez rozmýšľania.

,,Nemáš šajnu aké veci ťa ešte čakajú. " Uškľabil sa a všetka frustrácia sa zdala preč.,,Bude to bolieť, budeš umierať veľmi pomaly a ver mi, že pozerať sa na to budem s radosťou."

Vzlyky som musela nasilu zastavovať v krku. Triasla som sa ako osika, strach, ktorý som cítila, bol neopísateľný. Slzy si pýtali cestu von, vnútro na mňa kričalo nech sa rozplačem, ale niečo ma zastavilo. Keď som sklonila hlavu na pár sekúnd, všimla som si, že na jeho nohaviciach sa nachádzalo veľa vačkov s nožmi, zbraňou, nábojnicami a podobne.
Tak predsa len mám možno kus nádeje. Musím však zhrabnúť všetky svoje herecké, lyšiacke schopnosti, aby sa to podarilo.

Snáď by som mohla...?

,,A.. Čo - čo vlastne mi budete robiť?" Opýtala som sa vystrašene, hypnotizujúc ho svojimi veľkými škoricovými očami.

,,Oh, takže mladý vlk ti ani nepovedal?" Zasmial sa so zákerným zachrchlaním, a   myšliekovito sa zapozeral do strany, akoby sa tam mal snáď objaviť.

Nenápadne som sa k nemu presunula bližšie. Telom som kryla akcie ktoré dom predvádzala s jeho nohavicami. Bolo mi to proti srsti, ale musela som konať veľmi rýchlo, aby to nebolo viditeľné. Natiahla som ruky smerom k jeho vreckám na stranách.

,,Nemyslel som si, že ti nedá vedieť. Je hlupejší než vyzerá. Nie som si istý, či ti to nechcem nechať ako prekvapenie. "

Ledva som schmatla tú dýku. Potrebujem iba o prerezať to lano...

,,Uh-no ja, radšej by som vedela, čo ma čaká." Odvetila som roztopašne tváriac sa o polovicu viac nevinne.

Pretočila som nôž ostrou hranou smerom k lanu a pohybovala hore a dole. Už teraz som však cítila, že schytám menšie poranenia, keďže som nevidela, čo robím. Kebyže mu môžem ukradnúť aj tú zbraň, nemal by potom šancu...

,,Ooh, tak to ja ti poviem iba jedno. V krvi máš tu zázračnú, zasrane dôležitú tekutinu. Dajú sa z nej vytvárať látky, o ktorých nemáš tušenia. A my urobíme všetko, aby sme ju z teba vysali. " Začal sa šialene rehotať, akoby, už mal všetko vyhraté.

Určite to tak aspoň vypadalo aspoň na prvý pohľad.

Mám ju! Ten hlupák si ničoho nevšimol. Bol upútaný vášňou vlastnej pomstichtivosti a zášte. V jeho očiach som už videla spokojnosť na tvári jeho šéfa s tým, že ma práve on dokázal uniesť.

,,Mýliš sa." Odvetila som pevnejším hlasom a siahla do kabelky.

,,Čo si to povedala?" Zmenil tón hlasu práve vtedy keď som ho celou silou odstrčila slobodnými rukami a namierila naňho Novovu zbraň.

Okamžite som cúvla ďalej o pár metrov do vnútra budovy.

Venoval prekvapený a zmätený pohľad mne a potom pištole v mojich rukách. Moje srdce vynechávalo každý druhý úder a pot mi stekal dolu čelom. Stála som však pevne so zaťatými zubami. Ohmatal si vrecká našiel tam však iba náboje a malé vreckové nože.